Deputat prapanavaŭ abviaścić 2023 hod Hodam nacyjanalnaha honaru

Pra heta ŭ efiry hramadska-palityčnaha tok-šou «Budni» na «Alfa Radyjo» raspavioŭ deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ Siarhiej Kliševič.
Pavodle jaho słoŭ, jość šerah napramkaŭ, u jakich Biełaruś atrymała pośpiech. Hość prahramy adznačyŭ, što biełarusaŭ treba navučyć hanarycca dasiahnieńniami našaj krainy.
«Łukašenka — heta taksama naš nacyjanalny honar. Dziakujučy jamu, u kožnaha biełarusa siońnia jość mahčymaść zarablać, žyć, tvaryć, realizoŭvacca ŭ luboj śfiery. Usie hramadzianie majuć roŭnyja pravy, heta toje, da čaho imknucca mnohija narody śvietu. I heta taksama pradmiet našaha nacyjanalnaha honaru. Užo byli ŭ Biełarusi Hod narodnaha adzinstva, Hod histaryčnaj pamiaci. Hod nacyjanalnaha honaru staŭ by dobrym praciaham hetaj tryłohii. Treba hanarycca tym, što ŭ nas jość: svajoj siamjoj, horadam, krainaj», —upeŭnieny Siarhiej Kliševič.
-
«Nichto nie maje prava zabaranić mnie abniać dzicia». Minčanka ździviłasia strohim praviłam u dziciačym letniku
-
AMAP zatrymlivaje minčukoŭ na miescy padzieńnia bieśpiłotnika ŭ dvary na Matusieviča
-
Biełaruski biznesmien, jakoha šukaje Interpał, adkryŭ restaran u Varšavie. Ciapier ź im sudziacca byłyja padnačalenyja
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary
Chotia da, im hordiťsia jesť čiem, 15% košmarit i tierrorizirujet ostalnyje 85% nasielenija v svojom sumašiedšiem biezzakonii
Jeśli on priedłohajet hordiťsia pytkami žienŝin, starikov, invalidov, tohda da, vpieriod i s pieśniej.
Mołču o połnoj opie v ekonomikie, miedicinie, sociałkie.