Kino44

Dziesiać niebanalnych filmaŭ pra kachańnie da 14 lutaha

Majecie płany na Dzień usich zakachanych? Prapanujem vam zładzić kinaviečar dla siabie i druhoj pałavinki. Padabrali dla vas dziesiać niebanalnych stužak pra kachańnie, jakija mohuć zrabić hety viečar ciaplejšym.

Kadr filma «Kasabłanka». Krynica: flickr.com

«Brachańnie na zorki» (Lajanje na zvezde), 1998

Pačniom ź juhasłaŭskaj ramantyčnaj kamiedyi. Dziejańnie adbyvajecca ŭ 1963 hodzie ŭ pravincyjnym juhasłaŭskim haradku, dzie pracuje himnazija.

My bačym vypuskny kłas i jaho vykładčykaŭ, jakija raźvitajucca adno z adnym praz dva tydni. Navučency ŭžo zabyli pra zaniatki, našmat važniejšyja pytańni siabroŭstva i kachańnia. Heta asabliva aktualna dla Michajła — chłopca, jaki sprabuje zavajavać serca dziaŭčyny, da jakoj zalacajecca i jaho brat.

«Kasabłanka» (Casablanca), 1942

Akciory Chamfry Bohart i Inhryd Bierhman — zorki hetaj kłasičnaj stužki pra kachańnie i vajnu. Usio adbyvajecca ŭ Maroka, na toj čas francuzskaj kałonii. Cyničny amierykaniec, uładalnik hulniavoha kłuba ŭ Kasabłancy, razdumvaje, ci varta jamu dapamahać va ŭciokach z Kasabłanki byłoj kachanaj i jaje mužu — pradstaŭniku antyfašysckaha supracivu. A moža, lepš pakinuć kachanuju la siabie?

Heta historyja pra toje, ci moža sapraŭdnaje kachańnie vytrymać vyprabavańnie časam. Čakać ramantyčnaha chepi-endu ŭ «Kasabłancy» nie varta, ale mo inakš film i nie byŭ by lehiendaj?

«Luboŭny nastroj» (Fa yeung nin wah), 2000

Hetuju artchausnuju dramu stvaryŭ hankonhski čaraŭnik ad kino, režysior Vonh Kar-Vaj. Jon raskazvaje historyju dvuch susiedziaŭ, Čou Mo Vana i Su Li Žon, pamiž jakimi ŭźnikaje mocnaja suviaź i siabroŭstva. Čou žanaty, Su zamužam, i jany aboje pačynajuć padazravać sužencaŭ u zdradzie.

Kab razabracca, što adbyvajecca pamiž ich kachanymi, Čou i Su sprabujuć pieradać toje, što jość u žyćci ich sužencaŭ, jak hulniu, i hulnia pastupova pačynaje pieratvaracca ŭ realnaść.

Heta adna z najvažniejšych karcin u karjery Kar-Vaja, viadomaha svajoj paetyčnaj kinamovaj. Jamu blizka raskazvać pra takich ludziej — ramantykaŭ, jakija šukajuć kachańnie ŭ burlivym śviecie.

«Ułada Miesiaca» (Moonstruck), 1987

Maładyja Šer i Nikałas Kiejdž — užo harantyja taho, što vy pahledzicie pryhožaje kino. Šer uvasablaje asobu Łarety Kastaryni, 37-hadovaj udavy, buchhałtarki pachavalnaha biuro. Žanich prosić Łaretu zaprasić na viasielle svajho dzivakavataha brata Roni, ale dalej usio idzie nie pa płanie i pamiž hierojami ŭźnikaje pačućcio.

Hetaja čaroŭnaja i zabaŭnaja ramantyčnaja kamiedyja ŭziała šmat uznaharod, u tym liku i «Oskar» dla Šer za najlepšuju žanočuju rolu. Spytajecie, pry čym tut Miesiac? Jak kaža adzin z hierojaŭ, ułada Miesiaca vialikaja, bo jon pryciahvaje žančyn da mužčyn.

«Viečnaje źziańnie čystaha rozumu» (Eternal Sunshine of the Spotless Mind), 2004

Ci možna ścierci kachańnie? Ścierci z pamiaci — tak, ale z serca jaho nie vykinuć, ličać stvaralniki hetaj stužki. Akramia vydatnaha źmiestu, heta jašče i mahčymaść pabačyć Kiejt Uinślet z vałasami asnoŭnych koleraŭ viasiołki i acanić Džyma Kery ŭ adnoj ź jaho niešmatlikich dramatyčnych rolaŭ.

Što da samoj historyi, to tut usio i prosta, i adnačasova zabłytana. Džoeł idzie na śpiecyjalnuju praceduru, kab ścierci ŭsiu pamiać pra svaju kachanuju Klemientynu. Ciaham hetaj historyi jaho pierapaŭniajuć uspaminy pra čas z Klemientynaj, i Džoeł staić pierad vybaram: ci vartaje kachańnie bolu?

«Złavić złodzieja» (To Catch a Thief), 1955

Jak nakont Chičkoka ŭ Dzień usich zakachanych? Siarod jaho tvoraŭ jość i hety ramantyčny detektyŭ ź miehazorkami kłasičnaha Halivuda Kery Hrantam i Hrejs Kieli. Dla aktrysy heta byŭ adzin z apošnich filmaŭ u karjery, bo padčas zdymak Kieli paznajomiłasia z manakskim kniaziem Reńje III, jaki nieŭzabavie staŭ jaje mužam.

Znakamity złodziej pa mianušcy Kot daŭno zakinuŭ svoj zaniatak i mirna žyvie na vile, ale tut na poŭdni Francyi źjaŭlajecca jaho pierajmalnik, i jon davoli dziorzki. Kot razumieje, što adzinaja mahčymaść dla jaho dakazać svaju nievinavataść — samomu znajści złodzieja. Uvahu mužčyny pryciahvajuć amierykanskija turystki Džesi i Frensis Styviens, maci i dačka, i jon nie moža prajści mima apošniaj ź ich.

«Chałodnaja vajna» (Zimna Wojna), 2018

Hetaja historyja kachańnia ŭ čas žaleznaj zasłony — adzin z najlepšych polskich filmaŭ apošnich hadoŭ. Niezdarma ž «Chałodnaja vajna» atrymał rossyp uznaharod, u tym liku i try naminacyi na «Oskar».

Paślavajennaja Polšča. Dyryžor Viktar šukaje vykanaŭcaŭ u ansambl narodnaj muzyki i prasłuchoŭvaje śpievakoŭ z polskich viosak. Tak jon sustrakaje talenavituju i ambicyjnuju dziaŭčynu Zulu, ź jakoj u Viktara ŭźnikaje raman. Ale heta niaprostaje kachańnie, jakomu pieraškadžajuć i pytańni palityki, i asabistyja pytańni. Jak trapna zaŭvažyŭ krytyk Anton Dolin, u režysiora Paŭlikoŭskaha chałodnuju vajnu viaduć nie tolki SSSR z Zachadam, ale i mužčyna z žančynaj.

«Viasna, leta, vosień, zima… i znoŭ viasna» (Bom yeoreum gaeul gyeoul geurigo bom), 2003

Znoŭ raim vam azijackaje kino, hetym razam ad nie mienš viadomaha, čym Vonh Kar-Vaj, režysiora — Kim Ki Duka. Jon źniaŭ pryhožuju i fiłasofskuju historyju, što moža stać dla vas aknom u mientalnaść Uschodu. Miesca kachańniu ŭ hetaj historyi taksama znajšłosia.

Na maleńkim addalenym vostravie žyvuć manach-pustelnik i jaho maleńki 10-hadovy vučań. Štodzień jany kantaktujuć z pryrodaj, udaskanalvajuć siabie fizična i duchoŭna. Ale adnojčy ich žyćcio źmianiajecca, bo na vostraŭ pryjazdžaje žančyna.

«Zakachany Šekśpir» (Shakespeare in Love), 1998

Viartajemsia da zachodniaha kiniematohrafa i navat da troški stereatypnaha žanru ramantyčnych kamiedyj, bo «Zakachany Šekśpir» varty ŭvahi. Maładyja Hviniet Pełtrau i Džozief Fajns, siem «Oskaraŭ», vialiki pośpiech u krytykaŭ i hledačoŭ — bahata pryčyn nie prajści mima hetaj historyi.

Na dvare 1594 hod, i ŭ Šekśpira vialikija prablemy: niama natchnieńnia, prablemy z hrašyma, dy jašče i haspadar teatra patrabuje novuju pjesu. Kali ŭžo niama nadziei na źmieny ŭ lepšy bok, jon sustrakaje maładuju arystakratku, i taja źmianiaje jaho žyćcio.

«Forma vady» (The Shape of Water), 2017

Kachańnie byvaje roznym i časam abjadnoŭvaje dušy, jakija, zdajecca, ničoha bolš złučyć nie moža. Pra heta i apaviadaje apošniaja historyja ŭ našaj padborcy — fantastyčnaja mieładrama ad sučasnaha kłasika filmaŭ žachaŭ i fentezi Hiljerma del Tora.

Režysior pieranosić nas u sakretnuju łabaratoryju ŭ 1963 hod, dzie pracuje niamaja prybiralščyca. Adnojčy tudy pryvoziać novy abjekt dla vyvučeńnia — čałavieka-amfibiju, złoŭlenaha ŭ Amazoncy. Niahledziačy ni na što, pamiž imi ŭźnikajuć pačućci, i žančyna vyratoŭvaje kachanaha ad niezajzdrosnaha losu.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

«Razumieć nie abaviazkova, hałoŭnaje — lubić». Žbankoŭ, Kaciałovič i Tarnalicki vučać, jak adroźnivać dobraje kino ad kiepskaha

Kinateatr «Maskva» zaprašaje ŭsich zakachanych pravieści noč śviatoha Valancina ŭ ich

«Fabielmany»: aŭtabijahrafičnaja stužka Śpiłbierha, adna z samych kranalnych u jaho karjery

Kamientary4

  • Hryška
    14.02.2023
    «Ułada Miesiaca» duža cudoŭny film. Miłaja, dušeŭnaja kazka pra kachańnie j siamju.
  • Maksim Dizajnier
    15.02.2023
    Kasabłanka - ohoń ohniennyj. Smotriš na hodsjemok, i ponimaješ, počiemu amierikanskaja kultura siejčas povsiudu.
  • Maksim Dizajnier
    15.02.2023
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Pavietranuju prastoru Polščy parušyli šmatlikija bieśpiłotniki. Zakryvalisia aeradromy, drony źbivała avijacyja NATA33

Pavietranuju prastoru Polščy parušyli šmatlikija bieśpiłotniki. Zakryvalisia aeradromy, drony źbivała avijacyja NATA

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy zatrymali biełaruskaha špijona i vysyłajuć adnaho z dypłamataŭ2

Biełaruskaja čyhunka pradaje vahony, jakimi raniej absłuhoŭvalisia maršruty ŭ Jeŭropu1

Da čaho pryviadzie poŭnaje zakryćcio miažy z Polščaj19

U Niepale žonku adnaho eks-premjera pabili razam z mužam, a žonku druhoha spalili žyŭcom10

Kampanii, jakija arhanizujuć pajezdki ŭ Polšču, admianiajuć rejsy3

Vienhryju ŭsio ž prymusili admaŭlacca ad rasijskaha hazu2

Stała viadoma imia biełaruskaha dypłamata ŭ Čechii, jaki moh mieć dačynieńnie da špijonskaj sietki1

Bolš za 10 vybuchaŭ prahrymieli ŭ stalicy Katara. Heta vynik rakietnych udaraŭ Izraila8

Kirył Rudy raskazaŭ, čym biełaruskija ajcišniki adroźnivajucca ad indyjskich10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pavietranuju prastoru Polščy parušyli šmatlikija bieśpiłotniki. Zakryvalisia aeradromy, drony źbivała avijacyja NATA33

Pavietranuju prastoru Polščy parušyli šmatlikija bieśpiłotniki. Zakryvalisia aeradromy, drony źbivała avijacyja NATA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić