Takuju dumku ŭ intervju BiełaPAN vykazała zahadčyk epidemijałahičnaha adździeła Minskaha haradskoha centra hihijeny i epidemijałohii Alena Fisienka.
Bolšaja častka nasielnictva sutykniecca ź virusam hrypu A(H1N1). Takuju dumku ŭ intervju BiełaPAN vykazała zahadčyk epidemijałahičnaha adździeła Minskaha haradskoha centra hihijeny i epidemijałohii Alena Fisienka.
Pavodle słoŭ śpiecyjalista, heta novy varyjant virusa hrypu, ad jakoha ludzi pakul nie abaronieny imunitetam. «Kožny arhanizm adkaža na virus pa-svojmu: u kahości heta moža być lohki hałaŭny bol, chtości naohuł nie zaŭvažyć virusa, ale pry hetym u jaho źjavicca imunitet. A ŭ kahości, na žal, vyjavicca vyražanaja forma infiekcyi, u niekatorych jana budzie praciakać z uskładnieńniami», — skazała Fisienka.
Pra šyrokaje raspaŭsiudžvańnie hrypu A(H1N1) śviedčyć ahulnasuśvietnaja statystyka. «I my hetaha nie paźbiehniem», — kanstatavała zahadčyca epidemijałahičnaha adździeła.
Pry hetym Fisienka padkreśliła, što novy virus hrypu nie treba razhladać asobna ad inšych formaŭ hrypu i VRVI: raspaŭsiudžvańnie hetych infiekcyj — ahulny praces.
Pavodle jaje słoŭ, siońnia ŭ zadačy epidemijałahičnaha manitorynhu nie ŭvachodzić ulik usich vypadkaŭ novaha virusa, što było b vielmi darahim mierapryjemstvam.
«Navat adzinkavaha vyłučeńnia vypadkaŭ A(H1N1) dastatkova epidemijołaham dla zaklučeńnia, što ŭ Biełarusi jość hety virus i što jon cyrkuluje siarod ludziej», — adznačyła śpiecyjalist.
Pavodle jaje słoŭ, simptomy i miery prafiłaktyki virusa hrypu A(H1N1) i siezonnaha hrypu adny i tyja ž.
Najpierš miedyki rekamiendujuć zrabić pryščepku suprać hrypu: u vakcynu ŭvachodzić i varyjant siezonnaha hrypu A, jaki vielmi blizki da novaha virusa i zdolny ad jaho abaranić. Akramia taho, rekamiendujecca prymać biełaruski preparat «Arpietoł» ci jaho rasijski anałah «Arbidoł», imunastymulujučyja i imunamadulujučyja srodki, karystacca aksalinavaj maźziu. Śpiecyjalist taksama raić pa mahčymaści paźbiahać miescaŭ ź vialikaj kolkaściu ludziej, čaściej byvać na śviežym pavietry i pravietryvać pamiaškańni. Chvorym na hryp i VRVI rekamiendujecca zastavacca doma, a pry vysokaj tempieratury vyklikać urača.
Jak adznačyła Alena Fisienka, chvoryja na novy virus hrypu nie patrabujuć śpiecyjalnaha lačeńnia. Tym, chto znachodzicca na ambułatornym režymie, pryznačajuć supraćvirusnyja srodki. Špitalavanym chvorym lačeńnie pryznačaje ŭrač. Ich, jak i ŭsich astatnich infiekcyjnych chvorych, izalujuć u asobnyja pałaty.
Nahadajem, pavodle słoŭ hałoŭnaha dziaržaŭnaha sanitarnaha ŭrača Valanciny Kačan, na 1 listapada ŭ Biełarusi było łabaratorna paćvierdžana 59 vypadkaŭ zachvorvańnia na hryp A(H1N1), 30 kastryčnika ich było 39.
Kamientary