Na Dzień horada 13 vieraśnia było pryznačana šmat mierapryjemstvaŭ u centry horada — ad motaparada da kancerta Mota. Žurnalisty «Anłajnier» zrabili fotarepartaž pra toje, što adbyvałasia ŭ stalicy dniom.

Śviata tradycyjna pačałosia ŭ 10:00 z cyrymonii ŭskładańnia kvietak kala steły «Minsk — horad-hieroj». U im udzielničali staršynia Savieta Respubliki Natalla Kačanava, ministr unutranych spraŭ Ivan Kubrakoŭ, staršynia Minskaha harvykankama Uładzimir Kucharaŭ i inšyja vysokija čynoŭniki.


Kala skryžavańnia praśpiekta Pieramožcaŭ i praśpiekta Mašerava prachodziŭ fiestyval histaryčnaj rekanstrukcyi «Minsk staražytny»: rycary ŭ ciažkich daśpiechach, łučniki, hatovyja ciecivoj raśsiekčy pavietra, ludzi ŭ źviarynych škurach… Paŭsiul byŭ čutny zvon mietału i pach vohnišča. Atmaśfiera — jak na zdymačnaj placoŭcy histaryčnaha filma, tolki ŭsio heta adbyvałasia prosta ŭ centry horada.











Kala Pałaca sportu z ranicy prachodziŭ śviatočny kirmaš — tut hulali siemjami, spračalisia za apošnija svabodnyja stoliki i fatahrafavalisia kala jarkich instalacyj. Na placoŭcy pracavaŭ «alimpijski haradok» ź dziasiatkami łakacyj, dzie prachodzili spabornictvy pa roznych vidach sportu. Byli i inšyja tematyčnyja interaktyŭnyja zony.








Dzień horada supravadžaŭ i motaparad H. O. G. Rally Minsk. Kałona bajkieraŭ startavała kala Kurhana Słavy i praciahnułasia na niekalki kiłamietraŭ da Pałaca sportu. Šmat hledačoŭ sabrałasia ŭzdoŭž darohi, — zdymali videa, machali rukami i sprabavali razhledzieć redkija madeli. U Minsk pryjechali tysiačy matacyklistaŭ nie tolki ź Biełarusi, ale i ź inšych krain.





Na scenie tym časam praviarali huk pierad vialikim viačernim kancertam.

U Homieli na Dzień horada tysiača čałaviek stančyli pad pieśniu «Kasiŭ Jaś kaniušynu» VIDEA
U Minsku padoŭžać pracu hramadskaha transpartu ŭ Dzień horada
Na Dzień horada ŭ Minsku abmiažujuć uvachody ŭ mietro i padziemnyja pierachody
U Hrodnie tysiačy hledačoŭ sabralisia pasłuchać rasijskuju pop-śpiavačku ŭkrainskaha pachodžańnia Mary Krajmbrery
Kamientary