Hramadstva55

Mintaj, chiek, skumbryja… Jakuju rybu lubiać biełarusy i adkul jaje pryvoziać?

Jakoj rybie addajuć pieravahu biełarusy i jak jana traplaje ŭ našu krainu, vydańniu Blizko.by raskazaŭ Dzianis Dabravolski, jaki kiruje zakupkami rybnaj pradukcyi ŭ kampanii «Jeŭrahandal».

Pa słovach Dzianisa Dabravolskaha, vybar ryby i morapraduktaŭ zaležyć ad cany i siaredniaha kašalka, jakim vałodaje biełaruskaja siamja. Hruntujučysia na štomiesiačnaj realizacyi ŭ handlovaj sietcy «Jeŭraopt», možna vydzielić top-6 najmieńniaŭ.

Pieršaje miesca zajmaje mintaj — ryba ź siamiejstva traskovych.

Na druhim miescy chiek, jaki zakuplajecca z Kanady i ZŠA. Praŭda, ciapier z-za sankcyj ZŠA niepasrednych pastavak nie viaduć.

Treciuju i čaćviortuju pazicyi zajmajuć skumbryja i sieladziec.

Piataje miesca možna addać siomzie i stronzie.

Šostaje miesca zajmaje tuniec — za apošnija hady jon u niekalki razoŭ vyras pa kolkaści spažyvańnia, i ŭ vyniku pavialičyłasia kolkaść pastavak u krainu.

Pry hetym, kamientujučy piatuju pazicyju, to-bok siomhu i stronhu, śpiecyjalist adznačaje, što siamiejstva łasasiovych, da jakoha jany naležać, maje šeść vidaŭ ryby ŭ žyvoj pryrodzie, i łoviacca jany najpierš na rasijskim Dalokim Uschodzie.

«Heta tak zvany dalokaŭschodni asartymient, da jakoha naležać harbuša, kieta, nierka, kižuč, čavyča i halec. Heta tyja vidy łasasiovaj ryby, jakija vielmi karysnyja i smačnyja, tamu, biez zaležnaści ad cany, choć čaściakom jany tańniejšyja za stronhu ci łasosia, ja im addaju pieravahu, kali ŭbaču na pryłaŭku», — kaža Dzianis Dabravolski.

Łasoś i stronha hadujucca štučna i tamu mienš karysnyja, čym pieraličanyja šeść vidaŭ ryby. Praŭda, tendencyja takaja, što bolšaść spažyvanaj ryby ŭ najbližejšyja 50—100 hadoŭ tak ci inačaj budzie hadavacca štučna, bo akijan aktyŭna zabrudžvajecca.

Rehijony pastavak ryby ŭ Biełaruś ciapier dastatkova šyrokija. Pierš za ŭsio heta rehijon Barancava i Paŭnočnaha moraŭ. Da ich adnosicca Narviehija, trochi Isłandyja i Farerskija astravy.

«Kali my hladzim na abjomy i vidy bazavaj ryby, jakaja zavozicca, to dva asnoŭnyja rehijony pastavak — heta Japonskaje i Barancava mora.

Kali kazać pra krainy, to na pieršym miescy pa abjomach pastavak budzie Rasija — adtul da nas pryjazdžaje prykładna 50% ryby, zatym Narviehija z častkova Isłandyjaj i Farerskimi astravami, paśla ich Kanada i ZŠA, jakija pastaŭlajuć chieka, 40 vidaŭ marskoha akunia i roznyja vidy pałtusa i kambały».

U amierykanski siehmient pastavak taksama ŭvachodziać Arhiencina i Uruhvaj, adtul taksama pastaŭlajecca chiek. A z Novaj Ziełandyi, naprykład, impartujucca takija nie zusim typovyja vidy ryby, jak jadomaja akuła-pryvid, 3—4 vidy dory i čyrvonaja traska.

Što tyčycca łahistyki pastavak, to ŭsia ryba ŭ Biełaruś, kali heta nie Mytny sajuz, histaryčna zavozicca praz adzin Kłajpiedski port u Litvie.

Kamientary5

  • Žvir
    25.03.2023
    A na staŭrydu našy ludzi ŭžo daŭno zabylisia. :) A sardanełu ci pamiataje chto ? Makrurus, pałtus, piełamida, karanks, prestipoma, akuń, sajda, kambała, darada, niehryda, putasu, makrurus... Aj, zabudźciesia.
  • daviedka
    25.03.2023
    Potomu čto mintaj samyj diešiovyj, na akcijach jeho ciena do 6 rublej, chiek v połtora raza dorožie, skumbrija v osnovnom na riealizacii v kopčionom vidie około 20 rublej za kh,  horbuša voobŝie nie upomianuta v staťje, potomu čto iz-za sankcij podrožała raza v tri do 18-19 rublej... Chotia jeŝio hod nazad stoiła na urovnie chieka i čuť dorožie mintaja.
  • SHOS
    25.03.2023
    A kak žie mojva žarienaja? Ech... Vkusno!

Ciapier čytajuć

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Usie naviny →
Usie naviny

Hałkipier Kaba-Verde Vazińja, što staŭ lehiendaj čempijanatu śvietu, znajšoŭ sabie novy kłub

Ratavalniki patušyli pažar na «Intehrale»

Hałoŭny prakuror Mižnarodnaha kryminalnaha suda Karym Chan adchileny ad pasady praz abvinavačańni ŭ seksualnych damahańniach3

Z bukinistyčnych kram pa ŭsioj Hiermanii masava skuplajuć knihi. U čym pryčyna?11

U Polščy praz adčynienaje akno ŭ dom zalez spałochany łoś FOTA6

Pažary kala Madryda vyjšli z-pad kantrolu

Druhi vajskoviec, jaki zahinuŭ pry avaryi MAZa pad Asipovičami — 21‑hadovy tenisist ź Viciebska8

Na starycy Dniapra pad Rahačovam złavili dvuchmietrovaha soma FOTY6

Zialenski: Vystavy ŭzbrajeńnia padčas vajny dakładna pravodzić nielha1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić