Hramadstva1919

Što členy štaba Babaryki šukali ŭ Maskvie

Člen štaba Babaryki Ivan Kraŭcoŭ u vypusku jutub-kanała «Tok» raspavioŭ pra toje, što babarykancy šukali ŭ Maskvie, vykazaŭ svajo staŭleńnie da Rasii i akreśliŭ asnoŭnuju zadaču štaba ŭ ciapierašni čas.

Ivan Kraŭcoŭ Ivan Kravcov Ivan Kraucou
Pa słovach Ivana Kraŭcova, ciapier hałoŭnaja zadača ŭ babarykancaŭ — znajści varyjanty, jak u Biełarusi zrabić režym demakratyčnym. Skryn videa «Tok»

Navošta paśla vybaraŭ členy štaba Babaryki jeździli ŭ Maskvu

Ivan Kraŭcoŭ tłumačyć pajezdki tym, što jany chacieli razabracca ŭ situacyi: «Zaŭsiody byli čutki pra «ruku Maskvy», što Maskva choča pamianiać Łukašenku. Chaciełasia zrazumieć, ci heta tak. My ŭ pryncypie zrazumieli paśla hetych pajezdak, što heta nie tak».

Na zaŭvahu ab tym, što zhadanyja pajezdki ŭ toj čas vyhladali jak pošuk padtrymki, Kraŭcoŭ zaŭvažaje, što ŭ toj čas usie šukali padtrymku.

«U situacyi, kali Łukašenka nie idzie na pieramovy, to heta zastavaŭsia adziny scenar, kali ty niejak možaš razhajdać šali. Tady heta była raspaŭsiudžanaja reč. Cichanoŭskaja ź Vilni źviartałasia, nie viedaju, jak jaho nazvać, da prezidenta Rasii. Łatuška pisaŭ aficyjnyja listy ad Kaardynacyjnaj rady, znachodziačysia ŭ Minsku.

Na žal, heta realnaść, ad jakoj my za hetyja 30 hadoŭ nie možam adyści. My zaležnyja ad Rasii, nie samastojnyja ŭ poŭnaj miery. I heta zastavaŭsia adziny varyjant».

Na pytańnie pra toje, čamu babarykancaŭ nie padtrymali ŭ Maskvie, Kraŭcoŭ adkazvaje, što vielmi składana być bolš prarasijskim, čym Łukašenka.

«U rasijan, na moj pohlad, usio prosta. Čyj Krym? Što tam Zachad? U ciabie jość kankretnyja ideałahičnyja ček-pointy. Kali ty ich nie prachodziš, to aŭtamatyčna mienš cikavy, čym Łukašenka. Nie havoračy pra toje, što ŭ ciabie niama realnaj ułady. Pa takich ček-listach my nie prajšli».

Čamu ciapier u demakratyčnych sił Biełarusi drennyja adnosiny z Ukrainaj

Kraŭcoŭ kaža, što nie škaduje ab tahačasnaj pazicyi štaba nie krytykavać Rasiju i nie dumaje, što ciapierašniaje staŭleńnie ŭkrainskich palitykaŭ da biełaruskich demsiłaŭ źviazana z tym, što było ŭ 2020 hodzie:

«Mnie zdajecca, što heta dastatkova chitraja i vyvieranaja pazicyja. Ja liču, što va ŭkraincaŭ niama asablivaj cikavaści ŭstupać u ciesnaje ŭzajemadziejańnie ź biełaruskaj apazicyjaj. Im nie zrazumiełaja «dadanaja vartaść» ad hetaha.

Na žal, vajna prymušaje ciabie być bolš prahmatyčnym. Ty pačynaješ dumać, što tabie dapamoža vyjhrać. Tanki, bienzin, puški, rakiety. U ciabie trochi inšaja liniejka. Heta nie palityk u Luksiemburhu, jakomu važna zrabić sumiesny zdymak i pakazać, što padtrymlivaje demakratyju. U ciabie vajna, bambiać damy. Čym [biełaruskija] demakratyčnyja siły mohuć dapamahčy Ukrainie, ja nie vielmi razumieju.

Navošta demakratyčnym siłam Ukraina, mnie vielmi zrazumieła. Ukraina ciapier na viaršyni suśvietnaha paradku dnia. Kali b adbyłasia sustreča lidaraŭ biełaruskich i ŭkrainskich demsiłaŭ, heta pierad usim pavysiła b status biełaruskich demsiłaŭ, ale nijak by nie źmianiła status Ukrainy».

Pazicyja adnosna Krymu i Rasii

Ivan Kraŭcoŭ adznačaje, što jurydyčna Krym — ukrainski. Heta sučasnaja terytoryja Ukrainy. Ale de-fakta jon znachodzicca pad kiravańniem Rasii.

Vykazvajučysia ab svajoj pazicyi adnosna Pucina i Rasii, Kraŭcoŭ raspaviadaje, što nie vieryŭ, što Pucin uvarviecca va Ukrainu. Jon dumaje, što šmat chto na Zachadzie ŭ heta nie vieryŭ:

«My vosieńniu 2021 hoda jeździli ŭ Hiermaniju, Złučanyja Štaty. Heta razhladałasia vyklučna jak biazhłuzdy varyjant. Toje, što zdaryłasia, heta žach. Ja nikoli nie moh ujavić, kali raniej jeździŭ u Maskvu, što heta pieraŭtvorycca voś u takoje.

Usia reč u tym, što jany da hetaha doŭha rychtavalisia. I ciapier pačynaješ razumieć. Ja pamiataju Hruziju, 2008 hod. I vychodziać takija knihi, jak «Prajekt Rasija». I tam nacyjanał-patryjatyčnaja ideałohija, pieramiašanaja z pravasłaŭjem. Tolki ty ciapier razumieješ, jak doŭha viałasia padrychtoŭka da taho, kab pabudavać nacyjanaliscki režym. Całkam taki ahidny. Ja dumaŭ, što takoha nie ŭbaču. Ale ciapier ja heta baču. I z hetym davodzicca žyć».

Hałoŭnaja zadača babarykancaŭ

Kraŭcoŭ havoryć, što hałoŭnaja zadača ŭ babarykancaŭ — znajści varyjanty, jak u Biełarusi zrabić režym demakratyčnym.

«U biahučaj situacyi mała chto što moža zrabić. Ale ŭ nas jość vialikija aktyvy. Jość ofis Śviatłany Cichanoŭskaj. Ale pierad usim dla nas jość Babaryka, Maryja Kaleśnikava, šmat inšych cudoŭnych ludziej, jakija znachodziacca ŭ turmie. Sotni ludziej. Heta taksama vielmi vialiki aktyŭ.

Naš aktyŭ — heta ludzi. Tamu što ty robiš u situacyi, kali ty nie možaš ničoha zrabić? Ty imkniešsia nie zhubić toje, što jość, i čakaješ mahčymaści dziejničać. Jak ty budzieš dziejničać, ty nie viedaješ. Ale hetaha nichto ciapier nie viedaje. Nichto nie viedaje, kali skončycca vajna va Ukrainie, kali pamre Łukašenka i Pucin», — adznačaje Kraŭcoŭ.

Hladzicie całkam:

Kamientary19

  • MacOS
    14.08.2023
    Usio, što treba viedać pra babarykincaŭ. U kahości jašče jość žadańnie mieć ahulnyja spravy z hetaj kodłaj?!
  • Karova
    14.08.2023
    MacOS , u mianie -bo heta hodnyja ludzi. Vučysia ad lepšych, MałacasOS
  • Jan Norman
    14.08.2023
    Junoša,na "rośsijskoj poddieržkie" spaliłoś užie nie odna hienieracija biełorusskich "oppozicionierov" i "nievierojatnyje" zdieś nie isklučienije.Nie nado nikuda jezdiť,čtoby vsio poniať-možno prosto sprosiť informirovannych ludiej,ich v dostatkie v Minskie.Poetomu jezdili nie "uznať",a połučiť-i nie nado śvistieť ob inom,vaš "nievierojatnyj" śvist užie dostał.I da,ieŝio ob odnoj vieŝi (pojaśniu jejo srazu,čtoby vy nikuda nie jezdili bolšie,čtoby "uznať")-kali vy praz try hady znachodžańnia u biełaruskaj palityčnaj paviestcy nie zrazumieli,što nie moža być Biełarusi bieź biełaruskaha narodu,a biełaruskaha narodu nie mož być bieź biełaruskaj movy,iakoj vy da hetaj pary nie avałodali,to kali łaska-idzicie vy u dupu sa svaimi intiervju.A da usich razmnožyŭšychsia paśla 20-ha hodu błohieraŭ i błohierak u mianie adno vialikaje pažadańnie-skončycie vy užo hetuju niepatrebščynu kali adzin zadaje pytańnie pa-biełarusku,a druhi adkazvaje pa-rasijsku.Za try hady nie zdolny adkazać pa-biełarusku-idzi u dupu,bałbačy na ułasnaj kuchni ci jedź u maskvu,da kurataraŭ.Voś takoje staŭleńnie i budzie pieršym krokam da źmienaŭ,a možna i tak kazać-da revalucyi śviadomaści.

Ciapier čytajuć

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Usie naviny →
Usie naviny

«Zahruzka ŭpała, zakazaŭ mienš». Rabotnikaŭ pradpryjemstva ŭ Rečycy stali adpraŭlać u adpačynki biez apłaty4

Čamu vučeńni «Zachad-2025» vyrašyli pravieści ŭ centry krainy, a nie kala miežaŭ NATA — mierkavańnie ŭkrainskaha palitołaha4

Prarasijskija nadpisy na ciele ŭkrainskaha vajskoŭca vyrazaŭ chirurh padčas apieracyi4

Kala bierahoŭ Kanady zaŭvažyli redki čorny ajśbierh1

CACHAŁ zahadaŭ žycharam adnaho z rajonaŭ Tehierana evakujavacca. Zrujnujuć budynak dziaržaŭnaha telebačańnia3

ZŠA pierakidajuć na Blizki Uschod druhi avijanosiec i dziasiatki samalotaŭ8

«Pradali 1647 kupiur za 3 dni». Ažyjataž vakoł pamiatnaj banknoty Nacbanka nie ścichaje3

Stała viadoma jašče pra adnaho biełarusa, jaki vajavaŭ na baku Rasii i trapiŭ u pałon1

U paŭdniovaj Jeŭropie prajšli mitynhi suprać turystaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić