Navuka i technałohii

Navukoŭcy stvaryli sintetyčnyja čałaviečyja embryjony, jakija mohuć vyjavić pryčynu vykidyšaŭ i praduchilić hibiel ludziej

Choć u hetaha embryjona niama ni mozha, ni sercabićcia, daśledčyki spadziajucca, što heta pralije śviatło na pryčyny vykidyšaŭ i hienietyčnych zachvorvańniaŭ.

Ilustracyjnaje fota: vecteezy

Navukoŭcy ź Vialikabrytanii i ZŠA stvaryli sintetyčnyja čałaviekapadobnyja embryjony biez patreby ŭ jajcakletkach i śpiermie. Daśledčaja hrupa vykarystoŭvaje ich, kab vyśvietlić, čamu niekatoryja ciažarnaści nie tryvajuć paśla pieršych 14 dzion paśla apładnieńnia. Navukoŭcam nie vielmi šmat viadoma pra hety etap u raźvićci čałavieka, a heta toj čas, kali mnohija ciažarnaści abryvajucca, asabliva pry mietadzie EKA.

Sintetyčnyja embryjony značna adroźnivajucca ad naturalnych embryjonaŭ, jakich navukoŭcy sprabavali vyvučać, padtrymlivajučy EKA-embryjony žyvymi ŭ łabaratornych umovach na praciahu 14 dzion. Daśledčyki kažuć, što jany zmahli stvaryć asiarodździe, jakoje imituje pieršyja 14 dzion raźvićcia płoda pa-za ŭłońniem maci, choć praca jašče nie prajšła ekśpiertnaj pravierki. 

U hety ž čas sintetyčnyja embryjony vyklikajuć zaniepakojenaść navukovaj supolnaści i ŭrada jak u Vialikabrytanii, tak i ŭ ZŠA, pakolki hetaja vynachodka zanadta šyroka rassoŭvaje miežy navukovaj etyki. Ale prafiesarka Mahdalena Žernicka-Hioc (Magdalena Żernicka-Goetz), jakaja źjaŭlajecca viadučaj daśledčycaj u prajekcie, skazała CNN, što embryjony byli raspracavanyja nie dla stvareńnia novaha žyćcia, a ŭ nadziei praduchilić hibiel ludziej.

Ciapier sintetyčnyja embryjony zachoŭvajucca ŭ prabirkach i nie mohuć być impłantavanyja va ŭłońnie maci, ale daśledčyki pravodzili padobnyja ekśpierymienty na myšach i małpach, raspaviadaje Gizmodo. Adnak kožny raz, kali jany sprabavali, sintetyčnyja embryjony nie vyžyvali. Brytanskija jurysty, śpiecyjalisty pa etycy i navukoŭcy raspracoŭvajuć tym časam nabor rekamiendacyj, jaki dapamoh by rehulavać padobnyja daśledavańni.

Pa słovach navukoŭcaŭ, raspracoŭka ŭsio jašče pakazvaje patencyjał i moža dać fundamientalnaje ŭjaŭleńnie ab krytyčnych etapach raźvićcia čałavieka. Hetyja etapy vielmi ciažka vyvučać, tamu śviežy padychod moža pryvieści da lepšaha razumieńnia pryčyn rańnich vykidyšaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać7

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać

Usie naviny →
Usie naviny

U Ispanii biełarusaŭ vyzvalili z pracoŭnaha rabstva2

Mahistratura ŭ Jeŭropie — vydatny šaniec atrymać jeŭrapiejskuju adukacyju i zastacca žyć i pracavać u Jeŭrasajuzie. Što treba dla pastupleńnia10

Biełarusam stała składaniej lehalizavacca ŭ Polščy — tam bolš nie prymajuć vydadzienyja ŭ BSSR dakumienty i patrabujuć apastyli65

Coj pryvioŭ da Bahdanoviča: japonski advakat raspavioŭ, jak zacikaviŭsia biełaruskaj kulturaj i vyvučyŭ movu14

Minčuk na «Leksusie», jaki tajamniča źnik i jakoha šukali niekalki dzion, sam pryjšoŭ na zapraŭku pad Łahojskam1

Na Paleśsi pabačyli dziŭnuju mietearałahičnuju źjavu — navalničny kaŭnier1

Dzie ciapier top-siłaviki, jakija ŭdzielničali ŭ represijach u 2020-m12

Pasoł Ukrainy ŭ ZŠA: Usia Ukraina molicca, kab Tramp na pieramovach dasiahnuŭ vydatnych vynikaŭ6

27-hadovy vahnieraviec z Pastaŭ viarnuŭsia z vajny i hatovy być «mužam na hadzinu»17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać7

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić