Navuka i technałohii

Chimiki prezientavali samuju hładkuju vodaadpornuju pavierchniu

Adkryćcio maje patencyjał dla roznych halin pramysłovaści, u tym liku dla stvareńnia samaačyščalnych pavierchniaŭ i niezamiarzajučaha škła dla aŭtamabilaŭ.

Vyjava: vecteezy

Daśledčaja hrupa ź Finlandyi pad kiraŭnictvam Sakary Lepika (Sakari Lepikko) z Aalto University raspracavała reaktar ​​dla stvareńnia pavierchniaŭ, jakija nazyvajucca samazbornymi manapłastami (abo SAM). Hetyja manapłasty majuć pavierchniu, padobnuju da vadkaści, jakaja ŭtvarajecca z płastoŭ malekuł, kavalentna źviazanych z kavałkam kremnijevaha materyjału (prykładna hetak ža malekuły vadkaści ŭtrymlivajucca razam). Vyniki pracy daśledčykaŭ byli apublikavanyja ŭ kancy kastryčnika ŭ Nature Chemistry.

Heta značna pamianšaje treńnie pavierchni, dazvalajučy kroplam vady lohka saślizhvać ź jaje. Daśledčyki nazyvajuć hety vytvorčy praces pieršym u svaim rodzie. «Naša praca — heta pieršy raz, kali chto-niebudź pierajšoŭ niepasredna da nanamietrovaha ŭzroŭniu dla stvareńnia malekularna hieterahiennych pavierchniaŭ», — pieradaje słovy kiraŭnika daśledavańnia Gizmodo.

Jak kažuć sami navukoŭcy, hałoŭnaja prablema pakryćcia SAM u tym, što jano vielmi tonkaje — i tamu lohka raśsiejvajecca paśla fizičnaha kantaktu. Daśledčyki ŭpeŭnienyja, adnak, što dalejšaje vyvučeńnie SAM pryniasie fundamientalnyja navukovyja viedy, na asnovie jakich buduć stvoranyja pradukty praciahłaha karystańnia.

Lepika i jaho kalehi stvaryli SAM, vykarystoŭvajučy śpiecyjalny reaktar ​​dla asadžeńnia pary — mašynu, jakaja nanosić tonkija płasty materyjałaŭ na pavierchni šlacham kandensacyi vyparanaha materyjału. U hetym vypadku praces uklučaŭ apyrskvańnie pavierchni kremniju chimičnym rečyvam, viadomym jak octyltrichlorosilane, kab stvaryć pavierchniu, padobnuju da vadkaści. Źmianiajučy kolkaść času, na praciahu jakoha kramianiovy materyjał znachodziŭsia ŭ reaktary, daśledčyki mahli zrabić SAM bolš albo mienš ślizkim.

Vyvučeńnie sposabaŭ zrabić pavierchniu bolš ślizkaj moža padacca dziŭnym zaniatkam, ale hetaje daśledavańnie maje šmat praktyčnych śfier dla ŭžyvańnia. U 2016 hodzie daśledčaja hrupa z Pennsylvania State University stvaryła pakryćcio taŭščynioj 2,5 mikrona, natchnionaje vaskovym nalotam na raślinach, jakoje dazvalaje takim hustym vadkaściam, jak kietčup i harčyca, saślizhvać z pavierchni. 

Lepika adznačaje, što daśledavańni jaho kamandy taksama majuć praktyčnyja ŭłaścivaści i ŭ pierśpiektyvie mohuć pryvieści da stvareńnia pavierchniaŭ z efiektami antyabledzianieńnia i antyzapaciavańnia, a taksama samaačyščalnych pavierchniaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na naradzie ŭ Łukašenki publična pasvarylisia čynoŭniki. Jon nie viedaŭ, kaho padtrymać6

Na naradzie ŭ Łukašenki publična pasvarylisia čynoŭniki. Jon nie viedaŭ, kaho padtrymać

Usie naviny →
Usie naviny

Sienicki voŭk, jakoha hieraična zastreliła milicyja, usio ž akazaŭsia sabakam. Pad pytańniem i jahonaje šalenstva11

Zahinuŭ viadomy aŭstryjski parašutyst-ekstremał Fieliks Baŭmhartner1

ZŠA adkłali ŭzhodnienuju pastaŭku Patriot Šviejcaryi, bo ŭ pryjarytecie Ukraina3

Zialenski raskazaŭ pra «miehaździełku» z ZŠA pa ŭzbrajeńniach1

TikTok razbłakavaŭ akaŭnty Śviatłany Cichanoŭskaj i Paŭła Łatuški. Jak hetaha damahlisia?1

Navukoŭcy adkryli niečakanaje ŭździejańnie kivi na arhanizm4

U Mahilovie supracoŭnica dziciačaha sadka vychoŭvała małych, razmazvajučy im piasok pa tvarach VIDEA3

UPC Maskoŭskaha patryjarchatu dali miesiac na razryŭ adnosin z Maskvoj5

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na naradzie ŭ Łukašenki publična pasvarylisia čynoŭniki. Jon nie viedaŭ, kaho padtrymać6

Na naradzie ŭ Łukašenki publična pasvarylisia čynoŭniki. Jon nie viedaŭ, kaho padtrymać

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić