Hramadstva77

Siamja ź Biełarusi na svajoj mašynie prajechała kala 10 tysiač kiłamietraŭ dziela Ehiejskaha mora

Biełaruś — Turcyja: kala 10 tysiač kiłamietraŭ «tudy i nazad» na aŭtamabili. Mienavita takuju adlehłaść pieraadoleli maładziečancy Alesia i Valeryj Vachmianiny hetym letam, piša Kraj.by.

Adnak padobnaje padarožža dla siamji nie pieršaje. Bolš za piać hadoŭ jany vybirajuć aŭto jak srodak papaŭnieńnia jarkich uražańniaŭ.

— Hałoŭnaje — heta dobra absłužyć svoj aŭtamabil, — dzielicca maładziečanka. — To bok prajści poŭnaje TA: tarmaznyja kałodki, aliva — usio pavinna być novaje. Znajomyja našaj siamji i antyfryz, i tarmaznuju vadkaść mianiajuć. Takim čynam, pałomka ŭ darozie aŭtamabila zvodzicca da minimumu. U nas jość niehatyŭny dośvied — padarožža ž nie pieršaje. Tamu ŭ hetym hodzie, płanujučy pajezdku, my pastaralisia ŭsio ŭličyć.

Alesia padkreślivaje, što šlach u Turcyju ź Biełarusi praz Rasiju i Hruziju byŭ niaprosty: z mnostvam trasaŭ, sierpancinaŭ i daroh zusim roznaj jakaści. Raniej zdarałasia padarožničać ciahnikom i samalotam, ale zrazumieli — takija sposaby pieramiaščeńnia nie dla nas.

— Vielmi lubim darohu: jana sama pa sabie ŭžo padarožža, — raspaviadaje Alesia. — Vybirajem aŭtamabil, tamu što jon «nie pryviazvaje» nas da raskładu transpartu, uvohule da času — adčuvajecca poŭnaja svaboda. Žyllo zahadzia nie branirujem: pryjazdžajem u haradok ci viosačku, ahladajem i damaŭlajemsia na miescy.

Cikavimsia ŭ surazmoŭcy, jakija dakumienty treba padrychtavać i ŭziać u darohu.

— Nam, biełarusam, u Turcyju vizy nie treba — tolki pašpart terminam nie bolš za 10 hadoŭ, — dzielicca maładziečanka. — Biezumoŭna, paśviedčańnie kiroŭcy. Pa žadańni možna aformić strachoŭku zdaroŭja. Darečy, my zaŭsiody jaje afarmlajem. Na aŭtamabil — STS (paśviedčańnie ab rehistracyi transpartnaha srodku), strachoŭka (sigorta). Tureckaja strachoŭka patrebnaja abaviazkova — bieź jaje vas nie prapuściać praź miažu.

Pavodle słoŭ Alesi, u čacie Telegram-kanała Hruzija — Turcyja «ŭ zamacavanym» ich pradajuć. Ale mohuć być pytańni z apłataj biełaruskaj i rasijskaj kartaj. Pradajuć strachoŭki i ŭ šapikach pobač ź miažoj, tamu kupić možna i tam. A voś hrošy na miažy lepš nie mianiać — kurs vielmi niavyhadny.

— Hruzinskaja strachoŭka dla prachodžańnia miažy nie abaviazkovaja, ale jaje moža paprasić pakazać palicyja, — raić maładziečanka. — Taksama jaje spytajuć pry vyjeździe z Hruzii — i kali polisa nie budzie, to atrymajecie štraf. Plus na mašynu patrebna davieranaść ź pierakładam na anhlijskuju movu, u ideale — na tureckuju (kali aŭtamabil nie vaš). Nijakija dakumienty, kali mašyna ŭ lizinhu, nie patrebnyja — nidzie i nikoha ich najaŭnaść nie cikavić.

Raspaviała Alesia i pra niuansy prachodžańnia miažy:

— Z rasijskaha boku padjechali da akienca, prajšli pašpartny kantrol. Naša aŭto pravieryli — i my pajechali dalej. Na miažy Hruzii pasažyry prachodziać praz terminał asobna ad vadziciela z mašynaj. Takaja ž situacyja i na turecka-hruzinskaj miažy. Pasažyry zvyčajna prachodziać chutka: štamp u pašpart — i pajšli čakać aŭto. U hety raz ja navat azirnucca nie paśpieła — usio prajšło tak chutka.

— Padarožničajučy na mašynie, možna niaśpiešna lubavacca cudoŭnymi krajavidami, rabić šmat prypynkaŭ dla atmaśfiernych zdymkaŭ, a jašče heta vydatnaja mahčymaść paznać «znutry» i inšuju krainu, i jaje žycharoŭ, — upeŭnienaja Alesia.

— Naprykład, padčas minułaj pajezdki my trapili ŭ drobnaje DTZ. Jak akazałasia, žychary Turcyi vielmi pryjaznyja! Jany ŭ vioskach, haradach i na darozie zusim nie takija, jak u hateli «ŭsio ŭklučana». Jość z čym paraŭnać — roźnica vielizarnaja.

Cikavimsia, chto ź siamji padarožnikaŭ pravodzić za rulom bolš času.

— Vadzicielskaje paśviedčańnie tolki ŭ Valeryja, — adkazvaje Alesia. — Darečy, muž zdaŭ na pravy, kali jamu było 30 hadoŭ. Naša samaje doŭhaje padarožža ŭpieršyniu było z Maładziečna ŭ Brest. Toj šlach padaŭsia nam nierealna doŭhim! Zaraz, uspaminajučy, my prosta śmiajemsia!

Alesia padzialiłasia, što hetym razam takoje doŭhaje padarožža ŭ paraŭnańni z papiarednimi akazałasia dla pary bolš prostym i zrazumiełym. I ciapier jany z radaściu dzielacca svaim dośviedam ź inšymi — vykładvajuć na YouTube-kanale paznavalnyja videa.

— Ty žyvieš mienavita tym žyćciom, na jakoje ŭ ciabie chapiła śmiełaści! — emacyjna padsumoŭvaje Alesia.

Kamientary7

  • Žvir
    18.07.2025
    Kłasna ! My ŭ adzin hod 30 tys. u padarožžach namatali. I heta tolki pa Jeŭropie, + Biełaruś jašče.
  • X5
    18.07.2025
    I nie briezhlivo im po raškie putiešiestvovať?
  • Imia
    18.07.2025
    Na aŭtamabil — STS (paśviedčańnie ab rehistracyi transpartnaha srodku),

    Jon rasiejec? Pieršy raz baču, kab biełarus vykarystoŭvaŭ «STS». A ŭ Google bačna, što heta svpraŭdy rasiejskaja nazva,

Ciapier čytajuć

Cciapan Łatypaŭ treci raz sprabavaŭ ździejśnić suicyd u turmie3

Cciapan Łatypaŭ treci raz sprabavaŭ ździejśnić suicyd u turmie

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski: ZŠA chočuć, kab Ukraina vyjšła z Danbasu ŭ abmien na harantyi biaśpieki7

Jeŭrasajuz zamaroziŭ kredytny płan na 16 miljardaŭ jeŭra dla Vienhryi za toje, što taja zamaroziła 90 miljardaŭ dla Ukrainy5

Rada BNR viarnuła častku dziaržaŭnaha archiva, što zastavałasia niedasiažnaj paŭstahodździa. Jaje pieradaduć u łondanskuju Skarynaŭku1

Pakazali pieršy tyzier novaha sieryjała pra Hary Potera VIDEA1

U Varšavie Pałac kultury i navuki padśviacili bieł-čyrvona-biełymi kolerami FOTAFAKT2

U centry Minska ŭ Śvisłačy złavili čyrvonaknižnuju stronhu. Niaŭžo jana ŭ joj zaviałasia?

Iran pryhraziŭ u vypadku naziemnaj apieracyi ZŠA pierakryć vychad z Čyrvonaha mora1

«Svaboda patrebna ŭsim jeŭrapiejskim narodam biez vyklučeńnia». Zialenski pa-biełarusku pavinšavaŭ biełarusaŭ z Dniom Voli14

Kureńnie siarod biełarusaŭ robicca ŭsio mienš papularnym3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cciapan Łatypaŭ treci raz sprabavaŭ ździejśnić suicyd u turmie3

Cciapan Łatypaŭ treci raz sprabavaŭ ździejśnić suicyd u turmie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić