Hramadstva77

Siamja ź Biełarusi na svajoj mašynie prajechała kala 10 tysiač kiłamietraŭ dziela Ehiejskaha mora

Biełaruś — Turcyja: kala 10 tysiač kiłamietraŭ «tudy i nazad» na aŭtamabili. Mienavita takuju adlehłaść pieraadoleli maładziečancy Alesia i Valeryj Vachmianiny hetym letam, piša Kraj.by.

Adnak padobnaje padarožža dla siamji nie pieršaje. Bolš za piać hadoŭ jany vybirajuć aŭto jak srodak papaŭnieńnia jarkich uražańniaŭ.

— Hałoŭnaje — heta dobra absłužyć svoj aŭtamabil, — dzielicca maładziečanka. — To bok prajści poŭnaje TA: tarmaznyja kałodki, aliva — usio pavinna być novaje. Znajomyja našaj siamji i antyfryz, i tarmaznuju vadkaść mianiajuć. Takim čynam, pałomka ŭ darozie aŭtamabila zvodzicca da minimumu. U nas jość niehatyŭny dośvied — padarožža ž nie pieršaje. Tamu ŭ hetym hodzie, płanujučy pajezdku, my pastaralisia ŭsio ŭličyć.

Alesia padkreślivaje, što šlach u Turcyju ź Biełarusi praz Rasiju i Hruziju byŭ niaprosty: z mnostvam trasaŭ, sierpancinaŭ i daroh zusim roznaj jakaści. Raniej zdarałasia padarožničać ciahnikom i samalotam, ale zrazumieli — takija sposaby pieramiaščeńnia nie dla nas.

— Vielmi lubim darohu: jana sama pa sabie ŭžo padarožža, — raspaviadaje Alesia. — Vybirajem aŭtamabil, tamu što jon «nie pryviazvaje» nas da raskładu transpartu, uvohule da času — adčuvajecca poŭnaja svaboda. Žyllo zahadzia nie branirujem: pryjazdžajem u haradok ci viosačku, ahladajem i damaŭlajemsia na miescy.

Cikavimsia ŭ surazmoŭcy, jakija dakumienty treba padrychtavać i ŭziać u darohu.

— Nam, biełarusam, u Turcyju vizy nie treba — tolki pašpart terminam nie bolš za 10 hadoŭ, — dzielicca maładziečanka. — Biezumoŭna, paśviedčańnie kiroŭcy. Pa žadańni možna aformić strachoŭku zdaroŭja. Darečy, my zaŭsiody jaje afarmlajem. Na aŭtamabil — STS (paśviedčańnie ab rehistracyi transpartnaha srodku), strachoŭka (sigorta). Tureckaja strachoŭka patrebnaja abaviazkova — bieź jaje vas nie prapuściać praź miažu.

Pavodle słoŭ Alesi, u čacie Telegram-kanała Hruzija — Turcyja «ŭ zamacavanym» ich pradajuć. Ale mohuć być pytańni z apłataj biełaruskaj i rasijskaj kartaj. Pradajuć strachoŭki i ŭ šapikach pobač ź miažoj, tamu kupić možna i tam. A voś hrošy na miažy lepš nie mianiać — kurs vielmi niavyhadny.

— Hruzinskaja strachoŭka dla prachodžańnia miažy nie abaviazkovaja, ale jaje moža paprasić pakazać palicyja, — raić maładziečanka. — Taksama jaje spytajuć pry vyjeździe z Hruzii — i kali polisa nie budzie, to atrymajecie štraf. Plus na mašynu patrebna davieranaść ź pierakładam na anhlijskuju movu, u ideale — na tureckuju (kali aŭtamabil nie vaš). Nijakija dakumienty, kali mašyna ŭ lizinhu, nie patrebnyja — nidzie i nikoha ich najaŭnaść nie cikavić.

Raspaviała Alesia i pra niuansy prachodžańnia miažy:

— Z rasijskaha boku padjechali da akienca, prajšli pašpartny kantrol. Naša aŭto pravieryli — i my pajechali dalej. Na miažy Hruzii pasažyry prachodziać praz terminał asobna ad vadziciela z mašynaj. Takaja ž situacyja i na turecka-hruzinskaj miažy. Pasažyry zvyčajna prachodziać chutka: štamp u pašpart — i pajšli čakać aŭto. U hety raz ja navat azirnucca nie paśpieła — usio prajšło tak chutka.

— Padarožničajučy na mašynie, možna niaśpiešna lubavacca cudoŭnymi krajavidami, rabić šmat prypynkaŭ dla atmaśfiernych zdymkaŭ, a jašče heta vydatnaja mahčymaść paznać «znutry» i inšuju krainu, i jaje žycharoŭ, — upeŭnienaja Alesia.

— Naprykład, padčas minułaj pajezdki my trapili ŭ drobnaje DTZ. Jak akazałasia, žychary Turcyi vielmi pryjaznyja! Jany ŭ vioskach, haradach i na darozie zusim nie takija, jak u hateli «ŭsio ŭklučana». Jość z čym paraŭnać — roźnica vielizarnaja.

Cikavimsia, chto ź siamji padarožnikaŭ pravodzić za rulom bolš času.

— Vadzicielskaje paśviedčańnie tolki ŭ Valeryja, — adkazvaje Alesia. — Darečy, muž zdaŭ na pravy, kali jamu było 30 hadoŭ. Naša samaje doŭhaje padarožža ŭpieršyniu było z Maładziečna ŭ Brest. Toj šlach padaŭsia nam nierealna doŭhim! Zaraz, uspaminajučy, my prosta śmiajemsia!

Alesia padzialiłasia, što hetym razam takoje doŭhaje padarožža ŭ paraŭnańni z papiarednimi akazałasia dla pary bolš prostym i zrazumiełym. I ciapier jany z radaściu dzielacca svaim dośviedam ź inšymi — vykładvajuć na YouTube-kanale paznavalnyja videa.

— Ty žyvieš mienavita tym žyćciom, na jakoje ŭ ciabie chapiła śmiełaści! — emacyjna padsumoŭvaje Alesia.

Kamientary7

  • Žvir
    18.07.2025
    Kłasna ! My ŭ adzin hod 30 tys. u padarožžach namatali. I heta tolki pa Jeŭropie, + Biełaruś jašče.
  • X5
    18.07.2025
    I nie briezhlivo im po raškie putiešiestvovať?
  • Imia
    18.07.2025
    Na aŭtamabil — STS (paśviedčańnie ab rehistracyi transpartnaha srodku),

    Jon rasiejec? Pieršy raz baču, kab biełarus vykarystoŭvaŭ «STS». A ŭ Google bačna, što heta svpraŭdy rasiejskaja nazva,

Ciapier čytajuć

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam1

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam

Usie naviny →
Usie naviny

650 rubloŭ zamiest 12 tysiač. U Biełaruś pryvieźli novuju darahuju vakcynu — voś navošta jana patrebnaja1

Ad anamalnaj śpioki ŭ Jeŭropie za tydzień zahinuli bolš za 1300 čałaviek1

84‑hadovy mužčyna, što zhubiŭsia tydzień tamu u lesie la Hrodna, znajšoŭsia2

Pucin zajaviŭ, što Ukraina pieradała Rasii novyja prapanovy pa pieramovach. Siarod ich — spynieńnie ŭdaraŭ uhłyb terytoryi5

ZŠA i Iran damovilisia spynić uzajemnyja ŭdary i sustrecca ŭžo na hetym tydni3

Zbornaja Kanady vyjšła ŭ 1/8 finału čempijanatu śvietu pa futbole4

U evalucyi čałavieka znajšli niečakany skačok rostu5

Łukašenka prylacieŭ u Kitaj5

Pažar u centry Minska patušyli

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam1

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić