22 červienia paśla čarhovaha suda žančynu znoŭ etapavali ŭ žanočuju kałoniju № 24. Ciapier stała viadoma, što niadaŭna jaje ŭ čarhovy raz źmiaščali ŭ ŠIZA, daviedałasia «Viasna». Za apošnija paŭhoda jaje ŭtrymlivali tam nie mienš za 70 dzion, pry hetym užo niekalki miesiacaŭ Kulša adbyvaje źniavoleńnie ŭ pamiaškańni kamiernaha typu.

Raniej u zarečanskaj kałonii Viktoryja adbyła minimum 92 dni ŭ ŠIZA i paŭhoda ŭ PKT. Pa infarmacyi pravaabaroncaŭ, adzin z nahladčykaŭ dušyŭ Viktoryju łokciem, stojačy zzadu, a taksama ciahaŭ jaje pa kamiery. Praz haładoŭki ŭ jaje dvojčy zdaraŭsia sardečny prystup.
Za hety hod Viktoryju dvojčy asudzili pavodle č. 1 art. 411 KK (złosnaje niepadparadkavańnie zakonnym patrabavańniam administracyi kałonii). Apošni raz sud pryznačyŭ žančynie jašče adzin hod źniavoleńnia ŭ dadatak da troch z pałovaj hadoŭ kałonii.
Čytajcie taksama:
Muž Paliny Šarendy-Panasiuk raskazaŭ pra chvalu salidarnaści ź joj
Biełarusy naźbirali pa 100 jeŭra na kožnaje dzicia palitviaźniaŭ
-
Dziadok — apazicyjanieram: Zajmajučysia dyskredytacyjaj Ofisa Cichanoŭskaj, vy ljacie vadu na młyn režymu
-
«Marzaluk — heta naš zubr». Jak praŭładny historyk niečakana staŭ trendam dla zumieraŭ u tyktoku
-
«Šatł-bas spačatku spyniŭsia, a potym pačaŭ pavolna kacicca nazad». Biełarus, jaki staŭ vidavočcam avaryi ŭ Tajłandzie, raskazaŭ padrabiaznaści
Ciapier čytajuć
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary