Hramadstva

Były viazień raspavioŭ pra miedyčnuju dapamohu ŭ kałonii, dzie za vosiem miesiacaŭ pamierli dva palitviaźni

U viciebskaj kałonii № 3 u noč z 8 na 9 studzienia pamior 50-hadovy palitviazień Vadzim Chraśko. Heta ŭžo druhaja śmierć palitviaźnia ŭ hetaj kałonii za vosiem miesiacaŭ. U pačatku traŭnia 2023 hoda ŭ «Vićbie» pamior 61-hadovy błohier i hramadski aktyvist ź Pinska Mikałaj Klimovič. Jaho, jak i ŭ vypadku Vadzima Chraśko, adpravili ŭ kałoniju ź ciažkimi zachvorvańniami. Pavodle papiaredniaj infarmacyi, pryčynami śmierci ŭ dvuch vypadkach stała niasvoječasovaje akazańnie im naležnaj miedyčnaj dapamohi, adnak kryminalnyja spravy pa hetych faktach nie zaviedzienyja, piša «Viasna». 

Papraŭčaja kałonija № 3

Kałonijaj ciapier kiruje 47-hadovy Filip Sturčanka — prykładna z traŭnia 2023 hoda jon zamianiŭ Alaksieja Staravojtava. Były palitviazień Ihar (imia źmienienaje ŭ metach biaśpieki), jaki ŭ viciebskaj kałonii prabyŭ bolš za dva hady i niadaŭna vyzvaliŭsia, raspavioŭ «Viaśnie» pra miedyčnuju dapamohu i padrabiaznaści śmierci Mikałaja Klimoviča.

Čerhi na 20-30 źniavolenych

Ihar raspaviadaje, što časta pa miedyčnuju dapamohu ŭ kałonii źviartacca jamu nie davodziłasia.

«Navat kali ŭ mianie była tempieratura, ja razumieŭ, što pachod u miedčastku moža ničym nie skončycca. Pakul pastaiš u čarzie ŭ maleńkim pryłaźniku, dzie mohuć znachodzicca adnačasova 20-30 źniavolenych, to možaš, akramia prastudy, nachapać jašče ŭsialakich inšych chvarob».

Były palitviazień adznačaje, što «možaš stajać i nie dačakacca, mohuć zakryć pryjomnaje i syści». Uspaminaje Ihar i taki vypadak. Pry hetym, jon źviartaje ŭvahu, što sami źniavolenyja stvarali takuju reputacyju:

«Pałova ź ich prychodziła tudy, kab atrymać daviedku i nie iści na pramzonu».

Płomba na tydzień

Adnak pra ŭzrovień takoha absłuhoŭvańnia ŭ kałonii možna sudzić u tym liku pa historyi byłoha źniavolenaha kałonii № 3 pra stamatałohiju:

«Jak tolki ja pryjechaŭ ź SIZA, u mianie była vialikaja dzirka ŭ zubie — jaje treba było terminova zahaić, tamu što tudy traplała ježa i pačynała baleć. Adnak ja nie moh patrapić da stamatołaha na praciahu paŭhoda, tamu što jaho prosta nie było. Nichto nie chacieŭ iści na pracu ŭ kałoniju. Kali jon narešcie źjaviŭsia, ja adrazu ž zapisaŭsia da jaho, ale pryniali mianie tolki praz tydzień. Płomby, jakuju mnie pastavili, chapiła prykładna na miesiac. Praź miesiac ja vyrašyŭ usio ž znoŭ pajści, kab zahaić tuju dzirku. Stamatołah mnie jašče bolš praśvidravaŭ jaje, i novaja płomba vyvaliłasia ŭžo praz tydzień».

Da vyzvaleńnia Ihar chadziŭ ź vialikaj dzirkaj u zubie, tamu što bajaŭsia, što stamatołah jašče bolš rasśvidruje zub, i tady nie budzie šancaŭ na jaho adnaŭleńnie na voli.

Atrymańnie miedbanderoli ŭ kałonii — kvest

Były palitviazień taksama raspaviadaje, što ŭ kałonii atrymać patrebnyja leki i vitaminy vielmi składana:

«Kali niejkich miedykamientaŭ niama ŭ miedčastcy, to, viadoma, možna paprasić svajakoŭ pieradać. Adnak dla hetaha treba prajści doŭhi kvest. Tamu što adrazu pišaš zajavu na načalnika kałonii z prośbaj dać dazvoł svajakam pieradać mnie miedyčnuju banderol u peŭnym składzie, pieraličvajučy kankretnyja miedykamienty. Potym hetuju zajavu padajuć načalniku miedčastki, jaki pavinien padpisać jaje i tym samym dać dazvoł. Paśla hetaha ź miedčastki tabie prynosiać błank. Ty jaho pavinien zapoŭnić i addać nazad. U bolšaści vypadkaŭ niejkaje źviano (štości z zajaŭ) hublajecca. Tamu časta hetaja pracedura zaciahvajecca na miesiac, a to i na dva».

Na čas źniavoleńnia Ihara ŭ kałonii prypała pandemija karonavirusu. Jon uzhadvaje, jak heta było:

«U kałonii arhanizavali izalavanyja pakoi dla chvorych na COVID-19. Pry hetym usio roŭna byli takija aficery, jakija chadzili biez masak, heta značyć mahli, hruba kažučy, prynieści z voli novyja infiekcyi».

Śmierci ŭ kałonii

Pa słovach Ihara, za bolš čym za dva hady jaho źniavoleńnia ŭ kałonii pamierła kala vaśmi-dzieviaci źniavolenych. Chtości pamiraŭ ad staraści, a chtości navat ad spynieńnia serca:

«Paraŭnalna niadaŭna ŭ kałonii pamior źniavoleny hadoŭ 55. Jon chadziŭ pastajanna na stadyjon i zajmaŭsia sportam. Pad ranicu jon pačaŭ chrypieć i pamior. U jaho spyniłasia serca. I kab niechta prychodziŭ ź miedčastki — ja nie čuŭ. Supracoŭniki pryjšli niepasredna paśla padjomu. Jany ačapili cieła, kantralory stajali i achoŭvali, kab nichto nie padychodziŭ. Paśla śmierci źniavolenych u kałoniju pa cieły pryjazdžaje «tabletka» zialonaha koleru. Što heta za bryhada — ja biez paniatku».

Były palitviazień uspaminaje, što chutkija pryjazdžali ŭ kałoniju dosyć časta — kali była nieabchodnaja źniavolenym terminovaja miedyčnaja dapamoha abo na vychodnych, kali niama dziažurnaha lekara.

Padrabiaznaści śmierci Mikałaja Klimoviča

5 traŭnia 2023 hoda va ŭzroście 61 hoda ŭ viciebskaj kałonii pamior błohier i hramadski aktyvist ź Pinska Mikałaj Klimovič. Infarmacyi pra abstaviny jaho śmierci praktyčna niama da hetaha času. Były palitviazień raspavioŭ usio, što viadoma:

«Ale treba razumieć, što infarmacyja da nas dachodziła ŭ vielmi abrezanaj kolkaści. Usie naviny my atrymlivali z radyjo «Zek»: pa čutkach, jakija chadzili pamiž atradami. Usiu infarmacyju my atrymlivali takim šlacham i pravieryć jaje praŭdzivaść było niemahčyma.

My čuli, što pamior palityčny, jaki navat nie paśpieŭ padniacca ŭ kałoniju. Pa čutkach, jakija dachodzili da nas, jon navat nie paśpieŭ padniacca na «karancin». Kazali, što jon siabie drenna adčuvaŭ padčas etapu. Kali jon tolki pryjechaŭ z etapu [ź Bieraściejskaha SIZA ŭ Viciebskuju kałoniju jaho vieźli praz usiu Biełaruś], jaho pieradali kałonii, jamu stała drenna, vyklikali chutkuju i jon pamior. Pavodle papiaredniaj infarmacyi, jon pamior u mašynie chutkaj dapamohi. Heta ŭsia infarmacyja, jakaja dajšła da nas. Tamu što administracyja kałonii vielmi kłapocicca, kab infarmacyja z voli nie prachodziła, i naadvarot. Adbyvajecca błakavańnie infarmacyi ŭ adzin i druhi bok».

Ihar adznačaje, što etap patrabuje ad źniavolenaha šmat enierhii i sił:

«Jedzieš u nakuranym vahonie… Kali čałaviek nie palić i maje prablemy z dychańniem, to heta moža vielmi mocna adbicca. Taksama byvajuć pierahružanyja kupe, što dadatkova vielmi ŭpłyvaje na etap i stan źniavolenych pry hetym. Dy i sama atmaśfiera mocna nie spryjaje dobramu stanu zdaroŭja».

Čytajcie taksama:

«Niama ničoha bolš istotnaha za žyćcio čałavieka. I apraŭdać zabojstvy niemahčyma». Cichanoŭskaja vystupiła z nahody śmierci Vadzima Chraśko 

Chto toj sudździa, jaki adpraviŭ u kałoniju Vadzima Chraśko — palitviaźnia ź ciažkaj chvarobaj, jakaja stała śmiarotnaj

Sudziać ajcišnika z EPAM — mierkavana, za danaty

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie3

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Ipešnik u Minsku pisaŭ ananimki na kankurentaŭ, u tym liku i palityčnyja. Zafiksavana 18 epizodaŭ3

Novaje nastupleńnie USU ŭ Kurskaj vobłaści5

«Jon zabyŭsia, što ŭ našaj krainie čas — ništo». Kłasičny kitajska-amierykanski biestseler vyjšaŭ pa-biełarusku2

Pamierła Kaciaryna Jahorava (Nieściarovič)

Mocny viecier paškodziŭ dachi, pavaliŭ dziasiatki drevaŭ — MNS raskazała pra nastupstvy ŭčorašniaj bury

Ałbanija viarnuła biaźviz dla biełarusaŭ na peŭnych umovach

Siamidzionnaje łasianiatka adstała ad mamy łasichi i prybiłasia da statka karoŭ u Pastaŭskim rajonie2

Pakistancy ŭžo pracujuć u Biełarusi. Videa z Babrujsku ź imi ablacieła tyktok40

Vajujučy za Rasiju, zahinuŭ były rabotnik minskaha HUMa3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie3

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić