Sport33

Spartyŭny čynoŭnik ličyć, što biełarusam lepš jechać na spabornictvy ŭ Rasiju, čym na Alimpijadu ŭ Paryž

Staršynia Biełaruskaj fiedieracyi lohkaj atletyki, alimpijski pryzior u špurlańni mołatu Ivan Cichan raskazaŭ pra pierśpiektyvy alimpijskaha siezona i šancy, ci stanie jon naohuł alimpijskim dla biełarusaŭ.

Nahadajem, što biełaruskija i rasijskija spartoŭcy dapuščany da Letnich alimpijskich hulniaŭ u niejtralnym statusie z patrabavańniem adchryścicca ad padtrymki rasijskaj ahresii va Ukrainie. Taksama, kab trapić u Paryž-2024, treba zavajavać licenzii (pieramahčy ŭ kvalifikacyjnych spabornictvach), a čas idzie.

— Kali biełaruski spartoviec usio ž pajedzie na Alimpijadu, jon adpravicca tudy adzin?

— Tak, nikoha pobač z atletam nie budzie: ni treniera, ni servis-piersanału. Heta ŭžo nie roŭnyja ŭmovy, bo na nas cisnuć takim čynam sa boku. Lohkaja atletyka raźvivajecca ŭžo bolš za sto hadoŭ, vyniki vysokija i drobiaziaŭ nie byvaje. A ŭsie hetyja drobiazi vielmi mocna buduć upłyvać na vynik spartoŭca na Alimpijadzie. Plus psichałahičnaje ŭździejańnie. Taki niehatyŭny dośvied nie chočacca davać maładym spartoŭcam asabliva.

Jany pakazvajuć dobryja vyniki, ale psichałahična na ich budzie akazany vialiki cisk. Navošta jamu pryvozić drenny vynik i z takim dośviedam žyć usio žyćcio?

Vielmi šmat takich vypadkaŭ zafiksavana ŭ historyi sportu: kali lideram roznymi sposabami śpiecyjalna pieraškadžali pakazać svoj najlepšy vynik. Mohuć padniać niapravilny ściah ci jašče što.

Tamu kidać tam rabiat adnych nie chaciełasia b. Lepš, jak ja baču, atrymać stanoŭčy dośvied siarod mocnych spartoŭcaŭ u Rasii, čym jechać tudy.

Asabistyja rekordy nichto nie zabiraŭ i nie zabiare, ich možna praciahvać stavić u inšym miescy.

— Spartsmieny razumiejuć, jak pravilna siabie pavodzić?

— Tak. My im tłumačyli, što pa pryjeździe ich mohuć zavieźci, naprykład, na dadatkovy kantrol. Abo aficery pryjduć u 22:50, kab uziać dopinh-probu, a tabie zaŭtra vystupać… Takoje ŭžo zdarałasia ŭ našaj praktycy. Tamu pravy i abaviazki atlety viedajuć. I kali ŭ pieršy hod paśla adchileńnia, ubačyŭšy niespraviadlivaść, jany prasili nas chutčej viarnuć ich na suśvietnuju arenu, to ciapier uśviedamlajuć, što siabie možna realizavać i ŭ inšych miescach. Bo ty sam sabie supiernik, pierš za ŭsio.

Dziaržaŭnaja padtrymka atletyki značnaja, stvorana Biełaruskaja liha. Tolki ŭ 2022-m było vypłačana bolš za 500 tysiač rubloŭ pryzavych. Plus kubki i čempijanaty — jašče 200 tysiač. Uvohule, dadatkovaje stymulavańnie spartsmieny atrymlivali i atrymajuć dalej, — supakojvaje kiraŭnik BFŁA.

Kamientary3

  • Spartsmien
    08.02.2024
    Zhoda, ale lepš nikudy nie jechać
  • Cha
    08.02.2024
    Nu ŝo skazaty - [....] hety Cichan !
  • ri
    08.02.2024
    Heta toj, kaho złavili na dopinhu. Takim sapraŭdy lepiej jechać na rasiju.

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa31

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr unutranych spraŭ Polščy ličyć małavierahodnymi pieramovy Varšavy i Minska3

Ukrainski «Fłaminha» źniščyŭ pieršy rasijski abjekt4

Modzi zaklikaŭ Pucina da chutčejšaha zaviaršeńnia vajny va Ukrainie3

Źjavilisia pieršyja fota mierkavanaha zabojcy Andreja Parubija4

Napiaredadni 1 vieraśnia biełaruska sprabavała zarabić na šakaładkach z cytatami Łukašenki13

Pucin na pasiadžeńni ŠAS znoŭ zajaviŭ, što Zachad spravakavaŭ napad Rasii na Ukrainu13

«Dźvie vadarodnyja i try hieksahienavyja bomby, a nastaŭnikaŭ i vučniaŭ rasstralajuć». U Minsku padletak adpomściŭ dziaŭčynie za admovu sustrakacca3

Sabaka pierapłyŭ šyrokuju Prypiać. Šyrynia raki — 100 mietraŭ

Košt zołata abnaviŭ čarhovy histaryčny maksimum. Jak daražeła zołata ŭ historyi?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa31

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić