Kultura2626

Vyjšła hruntoŭnaje vydańnie «Bieł-čyrvona-bieły. Ściah — nacyja — identyčnaść»

Vydaviectva «Januškievič» padrychtavała ilustravanaje navukovaje daśledavańnie pra nacyjanalny ściah biełarusaŭ.

Kniha «Bieł-čyrvona-bieły. Ściah — nacyja — identyčnaść» nie zakryvaje ŭsie prablemy, źviazanyja z historyjaj bieł-čyrvona-biełaha ściaha, — tłumačać aŭtary vydańnia, — ale jana zaklikana pakłaści pieršy kamień u pačatak dalejšych navukovych daśledavańniaŭ hetaj aktualnaj i žyćciova važnaj dla Biełarusi temy.

Fota: knihauka.com

Vydańnie pačynajecca z analizu vytokaŭ i simvalizmu bieł-čyrvonych koleraŭ u biełaruskaj vieksiłałohii, praciahvajecca histaryčnym ahladam — štandarami paŭstancaŭ 1863-1864 hadoŭ; bijahrafijaj Duž-Dušeŭskaha; pieryjadam Zachodniaj Biełarusi; analizam niamieckich dakumientaŭ, jakija tyčycca nacyjanalnaj simvoliki ŭ Druhuju suśvietnuju vajnu; užyvańniem ściaha na emihracyi i ŭ pieryjad novaj chvali biełaruskaha adradžeńnia (kanca 1980-ch — pačatku 1990-ch).

Ludzi, jakija adstojvajuć ściah u najciažejšych umovach, z poŭnym pravam mohuć ličycca nacyjanalnymi hierojami. Adnym ź ich biassprečna źjaŭlaŭsia historyk Uładzimir Lachoŭski (1964—2021), jaki nie tolki daskanała, na asnovie archiŭnych krynic, viedaŭ historyju ściaha, ale i nie bajaŭsia dzialicca hetymi viedami z hramadstvam.

Pracujučy ŭ archivach roznych krain, jon sabraŭ nieacenny dakumientalny materyjał pa nacyjanalnaj simvolicy i da kanca svajho žyćcia imknuŭsia napisać pracu pra ściah, ale nie paśpieŭ… Razam z tym historyk Lachoŭski pakinuŭ vialikuju navukovuju spadčynu, bieź jakoj stvareńnie hetaha vydańnia było b niemahčymym.

Zaklučnaja hłava vydańnia ŭjaŭlaje saboj apošniaje intervju z historykam Uładzimiram Lachoŭskim.

Kniha kaštuje ŭ Polščy 59,90 złotych (14 jeŭra), dastaŭka ad 15 złotych pa Polščy (3,5 jeŭra), u Čechiju — 35 złotych (8 jeŭra), Litvu — 60 złotych (14 jeŭra), ZŠA — 65 złotych (15,2).

Kamientary26

  • Romka
    13.04.2024
    Cudoŭna. Dziakuj
  • dočka Maksima Dizajniera
    13.04.2024
    oho. Satan, akazvajecca, aktyŭny bčb. a tak doŭha taiŭsia
  • Valadzimir
    13.04.2024
    U čarhovy raz nahadaju, što "Pahonia", frahmient jakoj raźmieščany na vokładcy knihi - hierb Vialikaj Litvy-VKŁ. I biełorussy-biełarusy, jakija ŭźnikli ŭ siaredzinie 19 st. paśla źniščeńnia VKŁ Rasiejaj, i jakija nikoli ab pravapierajemnaści z VKŁ nie abviaščali, nijakaha dačynieńnia da litoŭskaj "Pahoni" NIE majuć.

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu14

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Usie naviny →
Usie naviny

IT-pradprymalnik Juryj Mielničak prydumaŭ, jak padoŭžyć žyćcio da 120 hadoŭ17

Ad udaru pa Iranie Trampa adhavaryli manarchii Piersidskaha zaliva12

«Najlepšaje ŭ žyćci — bačyć, jak uźlatajuć ci ŭciakajuć tyja, kamu my dapamahli». Biełaruska raskazała, jak ratuje dzikich žyvioł1

ZŠA zatrymali ŭžo šosty zamiežny tankier, źviazany ź Vieniesuełaj1

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka6

Na Bali zabaranili pazašlubny seks. Za parušeńnie — turemnyja terminy5

«Lepš było b jaho ŭsypić». Zaołah raskazaŭ, jakaja niebiaśpieka dla Biełarusi moža być ad janota, jakoha znajšli mytniki ŭ kantejniery z ZŠA21

Amierykanski startap prapanuje zareziervavać za miljon miesca ŭ hateli na Miesiacy6

U Babrujsku druhi dzień šukajuć 16‑hadovuju dziaŭčynu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu14

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić