Tarancina pieradumaŭ zdymać «Kinakrytyka». Film mieŭsia stać apošnim u karjery režysiora
Tarancina admoviŭsia ad hetaha filma jak ad svajho 10-ha i apošniaha prajekta. Jon prosta pieradumaŭ, paviedamlaje Deadline.

Heta stała samym vialikim siurpryzam dla prychilnikaŭ Tarancina.
Tarancina źbiraŭsia zaprasić Breda Pita na hałoŭnuju rolu, što stała b ich treciaj sumiesnaj pracaj paśla «Biassłaŭnych vybladkaŭ» i «Adnojčy ŭ Halivudzie». Chadzili čutki, što ŭ im mohuć pryniać udzieł mnohija akciory ź jaho minułych filmaŭ, i Sony rychtavałasia da zdymak hetaha filma paśla takoj vydatnaj pracy nad apošnim.
Chadzili čutki, što Tarancina pierapisaŭ svoj scenar, praz što adkłaŭ pačatak zdymak. Ale heta jaho 10-y i apošni film, i Tarancina prosta vyrašyŭ, što «Kinakrytyka» nie budzie.
Raniej režysior raspavioŭ, što padziei buduć razhortvacca ŭ 1977 hodzie. Historyja zasnavana na asobie realnaha čałavieka-kinakrytyka, jaki nikoli nie byŭ pa-sapraŭdnamu znakamity i pisaŭ recenzii na filmy dla pornahrafičnaha časopisa. Imavierna, natchnieńnie pastanoŭščyk čerpaŭ z padziej, jakija adbyvalisia ź im. Da taho jak prasłavicca, Tarancina padpracoŭvaŭ, zahružaŭ u aŭtamat filmy dla darosłych.
Režysior pryznaŭsia, što ŭ adnym z časopisaŭ dla darosłych jamu padabaŭsia raździeł, pryśviečany kino. Byŭ adzin krytyk, jaki zrabiŭ na budučuju znakamitaść asablivaje ŭražańnie.
Zorka Tarancina ŭzyšła paśla vychadu filma «Šalonyja sabaki» 1992 hoda, u jakim źnialisia Charvi Kiejtel, Cim Rot, Styŭ Bušemi, Majkł Medsen. Hetyja akciory i dalej zdymalisia ŭ filmach Tarancina. A suśvietnaja słava pryjšła da Tarancina praz dva hady ŭžo z «Kryminalnym čytvom».
Potym byli «Džeki Braŭn», dźvie častki «Zabić Biła», «Biassłaŭnyja vybladki», «Dokaz śmierci», «Džanha vyzvaleny», «Miarzotnaja vaśmiorka».
Ciapier čytajuć
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary