Hramadstva77

Pamierła Dzijana Čarkasava

Va ŭzroście 89 hadoŭ pamierła žurnalistka Dzijana Čarkasava, šmathadovaja supracoŭnica haziety «Hołas Radzimy» i maci zabitaj u 2004 hodzie žurnalistki Vieraniki Čarkasavaj, zabojstva jakoj dahetul nie raskrytaje, paviedamlaje «Salidarnaść».

Dzijana Čarkasava

Dzijana Cimafiejeŭna Čarkasava naradziłasia 22 studzienia 1935 hoda ŭ Minsku. U 1946-m pierajechała ź siamjoj u Navahrudak. U 1958 hodzie skončyła biełaruskaje adździaleńnie fiłałahičnaha fakulteta BDU.

Usio žyćcio jana prapracavała ŭ haziecie dla biełarusaŭ zamiežža «Hołas Radzimy»: karektarkaj, litaraturnaj supracoŭnicaj, adkaznaj sakratarkaj i narešcie namieśnicaj hałoŭnaha redaktara. U 2000 hodzie vyjšła na piensiju.

U 1978 hodzie ŭ biblijatečcy haziety «Hołas Radzimy» vyjšła kniha Dzijany Čarkasavaj «Lublu» pra žyćcio i tvorčaść biełaruskaj paetesy Kanstancyi Bujło, ź jakoj žurnalistka doŭhija hady padtrymlivała asabistyja suviazi.

Jaje publikacyi źjaŭlalisia taksama ŭ hazietach «Litaratura i mastactva», časopisach «Połymia», «Nioman», na pačatku 2000-ch pa jaje scenarach stvaraŭsia cykł prahram «Svaja čužyna» na biełastockim radyjo «Racyja» pra kulturnych dziejačaŭ biełaruskaj emihracyi. Jaje rukapisy, pierapiska z Kanstancyjaj Bujło, publikacyi zachoŭvajucca ŭ Biełaruskim dziaržaŭnym archivie-muziei litaratury i mastactva.

U 2004-m hodzie była zabitaja pry dahetul nie vyśvietlenych abstavinach jaje dačka, taksama žurnalistka Vieranika Čarkasava, a ŭ 2019-m pajšoŭ z žyćcia kachany muž Uładzimir Mialeška, ź jakim Dzijana Cimafiejeŭna razam kročyła pa žyćci ciaham dziesiacihodździaŭ. 

Dzijana Cimafiejeŭna pamierła na 90-m hodzie žyćcia paśla praciahłaj chvaroby. Praktyčna da apošnich dzion jana zachoŭvała vastryniu rozumu.

Kamientary7

  • Acab
    24.06.2024
    [Red. vydalena]
  • Acab
    24.06.2024
    Infarmuje ab palityčnych pracesach, jakija adbyvajucca ŭ Biełarusi, navinach hramadska-kulturnaha žyćcia. Publikuje šmat materyjałaŭ pa historyi Biełarusi, aśviatlaje žyćcio biełarusaŭ u dalokim i blizkim zamiežžy. Da 1993 hoda vydavałasia «Biblijatečka haziety «Hołas Radzimy». Vydadziena bolš za 150 knih i brašur.

    Śpiarša vydavałasia Biełaruskim tavarystvam pa suviaziach z suajčyńnikami za rubiažom. Potym da 2018 hodu źjaŭlałasia dadatkam da haziety «Sovietskaja Biełoruśsija». Zaraz vydajecca jak asobnaje vydańnie Vydavieckim domam «Źviazda».

    I heta, luby čytače, Akabčyk Maleńki jašče pra rastralanych paetaŭ nie daŭmieŭsia ściślej ciabiepaznajomić
  • Jaśka
    24.06.2024
    Vieranika Čarkasava raśledvała kałamutnyja schiemy prodažu režymam Łukašenki savieckaj zbroi režymu Sadama Chusejna, jakoj pa daručeńniu Łukašenki zajmaŭsia Šejman. Praź mižnarodnyja sankcyi Irak nia moh raźličvacca za zbroju hrašyma. Ale heta dazvalali rabić machinacyi ŭ ramkach prahramy AAN "Nafta uzamien na charčy", jakaja startavała ŭ 1995 i pa jakoj dazvalaŭsia barter ź Irakam tavaraŭ humanitarnaha pryznačeńnia ŭzamien na irakskuju naftu. Biełaruś aktyŭna udzielničała ŭ hetaj prahramie. Hrošy ad prodažu irakskaj nafty išli praz "Infabank", jaki trapiŭ pad sankcyi ZŠA. 27.10.2005 kamisija AAN pad kiraŭnictvam Poła Ŭołkiera pradstaviła dakład ab machinacyjach ŭ ramkach prahramy. U dakładzie kamisii Ŭołkiera ŭ śpisie bienieficyjaraŭ prahramy fihuryravali ŁDPB pad kiraŭnictvam Hajdukieviča-starejšaha i tahačasny staršynia Biełnaftachimu Kozik. Imavierna, Vieranika Čarkasava zdoleła vyśviatlić, jakija "humanitarnyja tavary" išli ad Łukašenki Sadamu, jakomu była vostra patrebnaja zbroja i amunicyja dla zmahańnia z apazicyjaj, u t.ł. z kurdskimi paŭstancami. Albo kudy pajšli hrošy ad prodažu irakskaj nafty, atrymanaj pa barteru Łukašenkaj. Za heta jaje žorstka zabili 20.10.2004 (40 nažavych ranieńniaŭ) i navat pasprabavali sfabrykavać spravu ab zabojstvie suprać jaje syna.

Ciapier čytajuć

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad15

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskija artysty napružylisia: z Novaha hoda jany nie zmohuć pracavać jak IP — pryjdziecca addavać dziaržavie bolš hrošaj8

U śpis zabaronienych prafiesij dla asudžanych za palityku dadali jašče adnu3

Lehiendarny himnast Ivan Ivankoŭ niečakana źjaviŭsia ŭ Minsku paśla doŭhich hadoŭ u ZŠA i zasumavaŭ pa «vialikaści SSSR»23

U centry Hrodna budujuć novy kvartał. Ale zamiest sučasnaj architektury — zvyčajnyja panelki, jak u spalnikach8

«Vinavaty bolš za ŭsich». Doktar, jaki pastaŭlaŭ kietamin akcioru Mećju Pery, atrymaŭ 2,5 hady turmy

«Nie mahu skazać, što atrymajecca». Tramp chvalić pieramovy Uitkafa ŭ Kramli, ale nie ŭpeŭnieny ŭ ich pośpiechu5

Učora aeraport u Vilni zakryvaŭsia dvojčy

Pažyłym karejcam kuplajuć «robataŭ-unukaŭ» — kab dapamahčy spravicca z adzinotaj5

Narviehija buduje samy doŭhi i hłyboki padvodny aŭtamabilny tunel u śviecie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad15

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić