Hramadstva44

«Čas sekand chend» Śviatłany Aleksijevič uvajšoŭ u sto najlepšych knih XXI stahodździa pa viersii The New York Times

Epas «Čas sekand chend» biełaruskaj nobieleŭskaj łaŭreatki Śviatłany Aleksijevič trapiŭ u rejtynh The New York Times Book Review «100 najlepšych knih XXI stahodździa». Tvor uvajšoŭ u śpis vybitnych knih pieršaj čverci biahučaha vieku, składzieny pa vynikach hałasavańnia 503 piśmieńnikaŭ, paetaŭ, krytykaŭ, publicystaŭ, redaktaraŭ, vydaŭcoŭ, pierakładčykaŭ, piša Reform.news.

Fota: amazon.com

Kniha Aleksijevič — na 72-m miescy rejtynhu.

«Čas sekand chend», jaki časam žanrava akreślivajuć jak «trahičny epas savieckaha naroda», pradstaŭleny ŭ rejtynhu The New York Times nastupnym čynam:

«Z usich hrandyjoznych niaŭdałych ekśpierymientaŭ XX stahodździa niešmatlikija skončylisia bolš biassłaŭna, čym ambicyjnaja impieryja, viadomaja na praciahu niapoŭnych siami dziesiacihodździaŭ jak SSSR. Hibiel mary pra kamunizm adlustroŭvajecca ŭ vusnaj historyi łaŭreata Nobieleŭskaj premii Aleksijevič i jaje biasstrašnym partrecie ludziej, jakija pieražyli savieckuju dziaržavu (ci nie pieražyli) — byłyja źniavolenyja, čynoŭniki Kamunistyčnaj partyi, zvyčajnyja hramadzianie ŭsich maściaŭ — heta čytvo, jakoje zachaplaje i adkryvaje vočy».

Śpis «najbolš upłyvovych knih epochi» farmiravaŭsia praz apytańnie sotniaŭ prazaikaŭ, piśmieńnikaŭ, publicystaŭ, navukoŭcaŭ, redaktaraŭ knih, žurnalistaŭ, krytykaŭ, vydaŭcoŭ, paetaŭ, pierakładčykaŭ, pradaŭcoŭ knih, biblijatekaraŭ dy inšych litaraturnych karyfiejaŭ.

Respandentam dazvalałasia vyznačać «10 najlepšych knih», sychodziačy sa svajho mierkavańnia. Dla niekatorych heta aznačała prosta «ŭlubionyja knihi»; dla inšych — knihi, jakija čytali i buduć čytać niekalki pakaleńniaŭ. Adzinaje praviła — tvor musić być apublikavany ŭ Złučanych Štatach na anhlijskaj movie nie raniej za 1 studzienia 2000 hoda.

U apytańni pryniali ŭdzieł: Styvien Kinh, Boni Harmus, Kłaŭdyja Renkin, Džejms Patersan, Sara Džesika Parkier, Karł Uvie Knaŭshaard, Elin Childerbrand, Tomas Čatertan Uiljams, Raksana Hiej, Marłon Džejms, Sara Maklin, Min Džyn Li, Džonatan Letem i Džena Buš Chahier dy inšyja tvorcy.

Paznajomicca z aktualnym rejtynham možna tut.

Kamientary4

  • Amerykanskaja hazeta Praŭda
    10.07.2024
    Maje topy samyja topy
  • Amerykanskaja hazeta Praŭda
    10.07.2024
    Maje topy samyja topy
  • Ryhor
    11.07.2024
    Viadoma chto tyja topy składaje i dla kaho. I kaho pijaryć. I za što. I dla čaho.

Ciapier čytajuć

Ejsmant: Łukašenka nie zmoža palacieć na Samit miru ŭ ZŠA, bo pavietranaja prastora Jeŭropy dla jaho zakrytaja38

Ejsmant: Łukašenka nie zmoža palacieć na Samit miru ŭ ZŠA, bo pavietranaja prastora Jeŭropy dla jaho zakrytaja

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina niehałosna rasfarmiravała Internacyjanalny lehijon — zamiežnikaŭ adpraŭlajuć u šturmaviki15

Razam z zapavoleńniem telehrama ŭ Rasii pačali błakavać jutub6

Čynoŭniki ad turyzmu marać pra stvareńnie «Załatoha kalca Sajuznaj dziaržavy»4

Katalicki biskup maksimalna ŭźniosła ŭsłaviŭ «Hod biełaruskaj žančyny»6

Biełaruskaja čyhunka viartaje polskija ciahniki na maršruty pamiž Minskam i Viciebskam2

Duraŭ pra abmiežavańnie Telehrama: Nie ŭdałosia Iranu — nie ŭdasca i Rasii23

Kaleśnikava: Krym — ukrainski, Pucin pačaŭ vajnu, kiraŭnictva Biełarusi taksama vinavataje66

Łosik: Hebist nazvaŭ Azaronka nieadekvatnym13

Andrej Pavuk raskazaŭ, dzie pracuje paśla zvalnieńnia z tralejbusnaha parka6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ejsmant: Łukašenka nie zmoža palacieć na Samit miru ŭ ZŠA, bo pavietranaja prastora Jeŭropy dla jaho zakrytaja38

Ejsmant: Łukašenka nie zmoža palacieć na Samit miru ŭ ZŠA, bo pavietranaja prastora Jeŭropy dla jaho zakrytaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić