Kultura

Pamior mastak Valeryj Čajka. Jon afarmlaŭ minskaje mietro

Viadomaha mastaka-manumientalista nie stała na 74-m hodzie žyćcia.

Valeryj Čajka z albomam, u jakim adlustravana stancyja mietro «Instytut kultury», nad afarmleńniem jakoj jon pracavaŭ. Fota: fejsbuk Biełaruskaha sajuza mastakoŭ

Pra śmierć paviedamiŭ Biełaruski sajuz mastakoŭ.

Valeryj Paŭłavič Čajka naradziŭsia 2 śniežnia 1950 hoda ŭ Tahanrohu Rastoŭskaj vobłaści, adnak tvorčaje žyćcio źviazaŭ ź Biełaruśsiu.

U 1976 hodzie jon skončyŭ Biełaruski teatralna-mastacki instytut, dzie vučyŭsia ŭ Haŭryły Vaščanki. 

Pačaŭ svaju tvorčuju dziejnaść u 1976 hodzie. Pracavaŭ u manumientalna-dekaratyŭnym i afarmlenčym mastactvie, u mastackim prajektavańni.

Siarod tvoraŭ: mastackaje afarmleńnie interjeraŭ i eksterjeraŭ BDU, eksterjera abłasnoha radzilnaha doma (abodva 1978), prajekt interjera i lustry ŭ aeraporcie «Minsk-2» (1988—1989), razmaloŭka ŭ restaranie «Biełaruś» (1995), razmaloŭka i vitražy ŭ restaranie «Haściny dvor» (1996), abjomna-prastoravyja kampazicyi dla Pałaca Respubliki (2000) — usie ŭ Minsku. Adzin z aŭtaraŭ vitražoŭ z razmaloŭkaj i abjomna-prastoravaj kampazicyi dla chrama Sv. Ducha ŭ Biełastoku (Polšča, 2001, z S. Rabaščukom i B. Skramblevičam).

Stancyja mietro «Instytut kultury», nad afarmleńniem jakoj pracavaŭ Valeryj Čajka. Fota: Anłajnier

U 1984 hodzie ŭdzielničaŭ u raspracoŭcy prajekta interjera i stvareńni vitražoŭ dla stancyi mietro «Instytut kultury». Na abiedźviuch puciavych ścienach Čajkam vykanany pa 12 pajasoŭ, ź litoha žoŭtaha, aranžavaha i čyrvonaha škła, jakija nazyvajucca «Historyja raźvićcia kultury Biełarusi». Na ich adlustravanyja biełaruskija majstry za pracaj: hančary, kavali, dojlidy, tkačy i inšyja.

Vitražy na stancyi mietro «Instytut kultury», vykananyja Valeryjem Čajkam. Fota: Anłajnier

Tvory Čajki vyłučajucca vysokaj mastackaj kulturaj, šmatpłanavaściu źmiestu, harmaničnym uklučeńniem u architekturnaje asiarodździe.

Pryniaty ŭ Biełaruski sajuz mastakoŭ u 1984 hodzie. Z 1998 pa 2004 hady byŭ staršynioj siekcyi manumientalna-dekaratyŭnaha mastactva, u 2002—2004 hady vybiraŭsia siabram prezidyuma Savieta i staršynioj praŭleńnia BSM.

Za kompleksnaje mastackaje rašeńnie interjeraŭ Pałaca Respubliki ŭdastojeny ŭ 2004 hodzie ŭ składzie aŭtarskaha kalektyva Dziaržaŭnaj premii Respubliki Biełaruś u halinie litaratury, mastactva i architektury. U 2011 hodzie staŭ łaŭreatam premii «Za duchoŭnaje adradžeńnie».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy4

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy

Usie naviny →
Usie naviny

Čakańni — realnaść. U Vierchnim horadzie zaviaršajuć ambicyjny kompleks u vielmi sproščanym vyhladzie FOTY11

16‑hadovaja śpiavačka Justyna Karpiłovič vypuściła svoj druhi biełaruskamoŭny albom — u zapisie ŭdzielničała amal usia siamja3

Karpiankoŭ abvinavaciŭ apazicyju ŭ «raskładańni imidžu milicyjaniera jak abaroncy»33

«Za noč my stracili ŭsio». Trahiedyja źniščyła 17 hadoŭ pracy fiermieraŭ — zhareli karovy ź cialatami7

«Viarnuli jak bydła». Vyzvalenych rasijskich pałonnych adrazu adpraŭlajuć nazad na vajnu11

Nietańjachu paprasiŭ prabačeńnia ŭ Katara za ŭdar pa Dosie4

Były vajennapałonny Butkievič: Biełaruskija turmy možna paraŭnać ź vielmi žorstkimi ŭmovami ŭtrymańnia ŭkrainskich pałonnych u Rasii5

Načalnik depo ŭ Hrodnie braŭ chabary za adpraŭku padnačalenych na pracu ŭ Polšču5

Pierad vybarami ŭ Čechii ŭ tyktoku aktyvizavalisia sotni prarasijskich akaŭntaŭ z šalonaj papularnaściu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy4

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić