Kultura

Pamior mastak Valeryj Čajka. Jon afarmlaŭ minskaje mietro

Viadomaha mastaka-manumientalista nie stała na 74-m hodzie žyćcia.

Valeryj Čajka z albomam, u jakim adlustravana stancyja mietro «Instytut kultury», nad afarmleńniem jakoj jon pracavaŭ. Fota: fejsbuk Biełaruskaha sajuza mastakoŭ

Pra śmierć paviedamiŭ Biełaruski sajuz mastakoŭ.

Valeryj Paŭłavič Čajka naradziŭsia 2 śniežnia 1950 hoda ŭ Tahanrohu Rastoŭskaj vobłaści, adnak tvorčaje žyćcio źviazaŭ ź Biełaruśsiu.

U 1976 hodzie jon skončyŭ Biełaruski teatralna-mastacki instytut, dzie vučyŭsia ŭ Haŭryły Vaščanki. 

Pačaŭ svaju tvorčuju dziejnaść u 1976 hodzie. Pracavaŭ u manumientalna-dekaratyŭnym i afarmlenčym mastactvie, u mastackim prajektavańni.

Siarod tvoraŭ: mastackaje afarmleńnie interjeraŭ i eksterjeraŭ BDU, eksterjera abłasnoha radzilnaha doma (abodva 1978), prajekt interjera i lustry ŭ aeraporcie «Minsk-2» (1988—1989), razmaloŭka ŭ restaranie «Biełaruś» (1995), razmaloŭka i vitražy ŭ restaranie «Haściny dvor» (1996), abjomna-prastoravyja kampazicyi dla Pałaca Respubliki (2000) — usie ŭ Minsku. Adzin z aŭtaraŭ vitražoŭ z razmaloŭkaj i abjomna-prastoravaj kampazicyi dla chrama Sv. Ducha ŭ Biełastoku (Polšča, 2001, z S. Rabaščukom i B. Skramblevičam).

Stancyja mietro «Instytut kultury», nad afarmleńniem jakoj pracavaŭ Valeryj Čajka. Fota: Anłajnier

U 1984 hodzie ŭdzielničaŭ u raspracoŭcy prajekta interjera i stvareńni vitražoŭ dla stancyi mietro «Instytut kultury». Na abiedźviuch puciavych ścienach Čajkam vykanany pa 12 pajasoŭ, ź litoha žoŭtaha, aranžavaha i čyrvonaha škła, jakija nazyvajucca «Historyja raźvićcia kultury Biełarusi». Na ich adlustravanyja biełaruskija majstry za pracaj: hančary, kavali, dojlidy, tkačy i inšyja.

Vitražy na stancyi mietro «Instytut kultury», vykananyja Valeryjem Čajkam. Fota: Anłajnier

Tvory Čajki vyłučajucca vysokaj mastackaj kulturaj, šmatpłanavaściu źmiestu, harmaničnym uklučeńniem u architekturnaje asiarodździe.

Pryniaty ŭ Biełaruski sajuz mastakoŭ u 1984 hodzie. Z 1998 pa 2004 hady byŭ staršynioj siekcyi manumientalna-dekaratyŭnaha mastactva, u 2002—2004 hady vybiraŭsia siabram prezidyuma Savieta i staršynioj praŭleńnia BSM.

Za kompleksnaje mastackaje rašeńnie interjeraŭ Pałaca Respubliki ŭdastojeny ŭ 2004 hodzie ŭ składzie aŭtarskaha kalektyva Dziaržaŭnaj premii Respubliki Biełaruś u halinie litaratury, mastactva i architektury. U 2011 hodzie staŭ łaŭreatam premii «Za duchoŭnaje adradžeńnie».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda4

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku pačaŭ pracavać pieršy navahodni kirmaš

ZŠA prypyniaje rozyhryš hryn-kartaŭ12

15 hadoŭ tamu adbyłasia druhaja Płošča — ludzi pratestavali suprać falsifikacyi vybaraŭ-20104

«Šato de Pakiet»: u sacsietkach žartujuć z taho, što «Biełavija» pačała nalivać na rejsach nieprystojna tannaje vino3

Łukašenka na UNS znoŭ zhadaŭ Pratasieviča: Ciapier užo viadoma, što jon naš čałaviek14

Lidary ES damovilisia vydzielić Ukrainie 90 młrd jeŭra. Zamarožanyja rasijskija aktyvy vykarystoŭvacca nie buduć4

Miljony maluskaŭ z Pryčarnamorja zachapili Ženieŭskaje voziera — heta katastrofa dla ekasistemy

Tramp zahadaŭ uvieści «poŭnuju i kančatkovuju» błakadu ŭsich tankieraŭ, jakija zachodziać u Vieniesuełu5

U Kazachstanie byli rašuča nastrojenyja adstralać kala miljona sajhakaŭ, ale žyvioły schavalisia ŭ Rasii8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda4

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić