Śviet

Adzin z apošnich bujnych klijentaŭ «Hazprama» ŭ ES abjaviŭ pra admovu ad rasijskaha hazu

Aŭstryjskaja Wien Energy GmbH, jakaja zabiaśpiečvaje hazam bolš za 2 młn spažyŭcoŭ u Vienie i jaje vakolicach, z 2025 hoda całkam admovicca ad hazu z RF, paviedamlaje The Moscow Times sa spasyłkaj na zajavu kampanii.

Fota: Sefa Karacan/Anadolu via Getty Images

Zamiest hazu «Hazprama» kampanija damoviłasia pra pastaŭki z Paŭnočnaj Afryki, Paŭnočnaha mora, a taksama zaklučyła kantrakty z eksparciorami zvadkavanaha pryrodnaha hazu ŭ abjomach, jakija pakryvajuć 12% hazavaha spažyvańnia ŭ Aŭstryi.

«Z-za ahresiŭnaj vajny Rasii (suprać Ukrainy) niezaležnaść ad hazu z Rasii stała krytyčna važnaj dla biaśpieki pastavak, — zajaviŭ, kamientujučy pastanovu, Pieter Chankie, kiraŭnik kancylaryi pa ekanamičnych pytańniach aŭstryjskaj stalicy. — Usie chatnija haspadarki, kamiercyjnyja spažyŭcy i elektrastancyi buduć vykarystoŭvać haz nierasijskaha pachodžańnia ŭ 2025 hodzie».

Jak paviedamiła Wien Energy, u budučyni jana budzie patrabavać ad pastaŭščykoŭ hazu siertyfikataŭ, jakija dakazvajuć, što jon nie pastupiŭ z Rasiei. Pry hetym pavyšeńnia koštaŭ dla spažyŭcoŭ nie adbudziecca, zapeŭniŭ kiraŭnik kampanii Michael Štrebl.

Aŭstryja pakul zastajecca apošniaj z krain Zachodniaj Jeŭropy, chto praciahvaje zakuplać asnoŭnuju častku hazu ŭ Rasii: dola «Hazprama» na rynku krainy zimoj 2024 hoda dasiahała 97-98%, a pa stanie na maj źniziłasia da 83%.

Haz «Hazprama» pastupaje ŭ Aŭstryju pa doŭhaterminovym kantrakcie ź miascovaj enierhietyčnaj kampanijaj OMV, i na hetyja pastaŭki, pavodle danych Bloomberg, prypadaje kala pałovy ŭsiaho ekspartu «Hazprama» ŭ Jeŭrasajuz.

OMV, darečy, była pieršaj z zachodniejeŭrapiejskich firmaŭ, jakaja zaklučyła damovu na pastaŭki hazu z SSSR u 1968 hodzie, a jaje biahučy kantrakt dziejničaje da 2040 hoda. Aŭstryja, adnak, razhladaje mahčymaść jaho razryvu, papiaredžvała ŭ lutym kiraŭnica Minenierha Aŭstryi Leanor Hievieśler.

Strata rynku Aŭstryi, dzie znachodzicca adzin z najbujniejšych hazavych chabaŭ Jeŭropy, Baŭmharten, praročyć novuju traŭmu «Hazpromu», jaki za dva hady vajny straciŭ dźvie traciny ekspartu.

Letaś kampanija prapampavała za miažu tolki 69 młrd kubamietraŭ hazu — minimalny abjom z 1985 hoda. Ekspart u Jeŭropu ścisnuŭsia da 28 młrd kubamietraŭ — uzroŭniu druhoj pałovy 1970-ch hadoŭ.

Adpaviedna zdabyča «Hazproma» ŭpała da 404 młrd kubamietraŭ — samaha nizkaha ŭzroŭniu z 1990 hoda, a čystyja straty — 629 młrd rasijskich rubloŭ (kala 7 młrd dalaraŭ) — stali rekordnymi za try dziesiacihodździ, što isnuje kampanija.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?7

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Usie naviny →
Usie naviny

MTZ pačaŭ vyrablać pa 90 supiertraktaroŭ za miesiac11

USU nanieśli paŭtorny źniščalny ŭdar pa NPZ i porcie ŭ Tuapse19

U Biełarusi nielha prosta tak pachavać hadavanca. Što tady rabić i kolki heta kaštuje13

U časy ŠI kaštoŭnymi kadrami robiacca tyja, chto ŭmieje hurtavać i scemientoŭvać

Byłaja palitźniavolenaja Nasta Łojka ŭpieršyniu za 3,5 hoda ŭbačyłasia sa svaim sabakam1

Minpryrody źbirajecca zabaranić u Biełarusi vytvorčaść płastykavych kvietak10

Vybary ŭ Bałharyi vyjhrała prarasijskaja partyja byłoha prezidenta Radzieva5

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca11

Za admovu razbłakavać telefon pry ŭjeździe ŭ Rasiju ciapier možna sieści na 15 sutak5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?7

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić