Pierad tym, jak ahučyć svoj zarobak, Pratasievič pahladzieŭ na kahości za kadram
U intervju Ksienii Sabčak błohier Raman Pratasievič, jaki ciapier pracuje zvarščykam na Minskim elektratechničnym zavodzie imia Kazłova, zładziŭ joj tudy ekskursiju. Vyhladaje, što, pierš čym adkazać na niekatoryja pytańni, jon pytaŭ dazvoł, ci možna heta ahučyć.

Taki momant byŭ, kali razmova zajšła pra zarobak.
— Słuchaj, a jakaja z/p u ciabie jak u zvarščyka? — spytała Sabčak.
— Nu, ja dumaju, ja mahu skazać? — kaža Pratasievič i hladzić na kahości za kadram.
U toj bok, paśmichajučysia, pahladzieła i Sabčak.
Chto tam stajaŭ, nieviadoma.
Nahadajem, u tym intervju Pratasievič raskazaŭ, što na zavodzie atrymlivaje 2200-2500 rubloŭ, a ŭ zvaščyki pajšoŭ, bo ŭ inšych miescach pracy jamu admaŭlali praź jaho bekhraŭnd.
Taksama Sabčak zadała niekalki pytańniaŭ prapahandystu Ryhoru Azaronku. Vyhladała, što ŭ jaho prysutnaści Pratasievič pačuvaje siabie nie nadta kamfortna.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary