Historyja11

U Prypiackim nacyjanalnym parku adšukali staražytnyja kurhany

Ale čornyja kapačy zrabili heta raniej.

Padčas palavych daśledavańniaŭ terytoryj nacyjanalnaha parku «Prypiacki» ŭ Aziaranskim laśnictvie archieołah vyjaviŭ raniej nieviadomuju hrupu kurhanoŭ. Jana składajecca z šaści kurhanoŭ vyšynioj ad 0,5 da 2 mietraŭ.

Pry ahladzie było vyjaŭlena, što niekatoryja kurhany paškodžany niezakonnymi raskopkami «čornych kapalnikaŭ» i staroj haspadarčaj darohaj 1950-ch hadoŭ.

Ciapier kurhany ŭniesieny ŭ bazu asabliva achoŭnych terytoryj i abjektaŭ nacparku. Dla vyśviatleńnia kulturna-histaryčnaj prynaležnaści buduć praviedzieny dalejšyja daśledavańni.

Heta nie pieršaja archieałahičnaja znachodka, zroblenaja ŭ 2024 hodzie ŭ hetych zapaviednych miaścinach. Naprykład, u lipieni byli znojdzieny dźvie hrupy z 9-i i 2-ch kurhanoŭ, a taksama adzinočny kurhan. Heta ŭzhorki dyjamietram ad 8 da 13 mietraŭ i vyšynioj da 2 mietraŭ.

Hetyja nasypy źjaŭlajucca pachavalnymi zbudavańniami staražytnaha nasielnictva Paleśsia epochi bronzy abo siaredniaviečča.

Pry stvareńni novaha ekałahičnaha maršrutu «Chłupinskaja Buda» było znojdziena staražytnaje pasielišča epochi niealitu. U vyniku raskopak znojdzieny kremnijevyja pryłady pracy i frahmienty kieramičnaha posudu ŭzrostam da 5 tysiač hadoŭ.

Kamientary1

  • Andruś
    10.11.2024
    Vialikaja kolkaść kurhanoŭ na Turaŭščynie paprostu źniščanaja. Pobač z uročyščam "Kazarhać" pamiž Rydčaj i Chilčycami jašče ŭ siaredzinie 2010-ch madernizavali fiermu, na jakuju čakali pryjezd dyktatara, i, kab navieści "paradačak" i "fsio była krasiva", zaarali i zrujnavali kurhanny mohilnik zarubianieckaj archieałahičnaj kultury. Dahetul kožnuju viasnu paśla ŭzvorvańnia ci dyskavańnia ŭtvoranaha na mieści mohilnika pola, na pavierchni možna znajści reštki kremnievych pryładaŭ pracy našych dalokich prodkaŭ. Prakuratura tady nibyta raspačała niejkuju spravu, ale nichto nie panios anijakaj adkaznaści, bo sijuminutnaja patreba akazałasia važniejšaj. Złačynstva čynoŭnikaŭ paprostu zamiali.
    A ŭ lasach nacparka "Prypiacki" starejšym i siarednim Bambizami źniščanyja nie tolki archieałahičnyja pomniki, ale i pomniki pryrody i cełyja ŭnikalnyja dla kantynienta lasnyja masivy, takija, jak adzinyja ŭ Jeŭropie pojmavyja dybrovy.

Ciapier čytajuć

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki20

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Samaj darahoj kvateraj Minščyny ŭ lutym stała kvatera ŭ panelcy

U minskim zaaparku budzie žyć ilvica

«Adsiačeš adnu hałavu — vyrastajuć novyja». Jak kiraŭnictva Irana pabudavała sistemu, jakaja dazvalaje ŭtrymlivać uładu10

Delehacyi RF i ZŠA praviali pieramovy ŭ Fłarydzie

Keci Pery suprać Keci Pery. Aŭstralijskaja dyzajnierka vyjhrała pazoŭ suprać śpiavački, ź jakoj sudziłasia z-za imia

Tramp: ZŠA ŭžo atrymali pieramohu nad Iranam8

U Mahilovie źjaviŭsia «most imia Hieroja Savieckaha Sajuza M.I. Jašyna». Nazva trojčy parušaje zakanadaŭstva5

Ceny na naftu znoŭ viarnulisia da ŭzroŭniu vyšej za $100 za baral3

Naftavy «zapasny prachod»: ad enierhietyčnaha kałapsu śviet ratujuć usiaho dva trubapravody

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki20

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić