Zdaroŭje

U Minsk pryvieźli vakcynu ad niebiaśpiečnaj dla dziaciej infiekcyi. Adna doza kaštuje 2400 rubloŭ

Minski abłasny centr imunaprafiłaktyki abviaściŭ, što dla ŭsich achvotnych ciapier dastupnaja vakcyna, jakaja abaraniaje ad adnoj z raspaŭsiudžanych virusnych infiekcyj — RSV. Pa košcie preparat, zdajecca, moža stać rekardsmienam siarod pryščepak, dastupnych siońnia ŭ Biełarusi, piša Onliner.by.

Preparat pryznačany dla siezonnaj imunaprafiłaktyki reśpiratorna-sincycijalnaj virusnaj infiekcyi ŭ dziaciej, paviedamili ŭ centry imunaprafiłaktyki.

Mierkavany košt adnoj dozy — 2400 rubloŭ. U adkaz na ŭdakładniajučyja kamientary ŭ centry adznačyli, što košt adnoj vakcyny sapraŭdy kala $700 u ekvivalencie. Uvohule, treba pamnažać hetuju sumu na piać, bo ŭ siezon uzdymu zachvorvańniaŭ RSV (reśpiratorna-sincycijalny virus) zvyčajna patrabujecca da 5 doz ź intervałam adzin miesiac.

Žurnalisty źviazalisia z doktaram-piedyjatram, infiekcyjanistam Aksanaj Doŭnar-Zapolskaj, i paprasili rastłumačyć, čym niebiaśpiečny reśpiratorna-sincycijalny virus (RSV) i ci apraŭdany taki košt vakcynacyi.

Miedyk paćvierdziła, što heta raspaŭsiudžany virus, jaki vyklikaje siezonnyja ŭspyški zachvorvańniaŭ pa ŭsim śviecie. U nas jon najbolš aktyŭny z kastryčnika-listapada pa krasavik-maj, ź pikam u studzieni ci lutym. Pieradajecca pavietrana-kapielnym i kantaktnym šlacham.

Navukovyja daśledavańni dakazali, što zaražeńnie małych dziaciej čaściej za ŭsio adbyvajecca ad starejšych bratoŭ i siaścior. Śpiecyfičnaha supraćvirusnaha lačeńnia niama.

— RSV — najbolš častaja pryčyna infiekcyj nižnich dychalnych šlachoŭ (naprykład, branchijalitu, kali ŭražvajucca samyja małyja bronchi) u dziaciej va ŭzroście da adnaho hoda, — tłumačyć Aksana Doŭnar-Zapolskaja. — Bolš taho, pa acenkach SAAZ, heta jašče i samaja častaja infiekcyjnaja pryčyna śmierciaŭ siarod maleńkich dziaciej (da 2% śmierciaŭ niemaŭlat — va ŭzroście da 28 dzion, da 7% śmierciaŭ — va ŭzroście ad 28 dzion da 1 hoda žyćcia i da 2% śmierciaŭ dziaciej — va ŭzroście ad 1 da 4 hadoŭ).

Ale panikavać absalutna ŭsim maładym baćkam nie treba, padkreślivaje miedyk. Ciažka RSV moža praciakać u dziaciej, jakija znachodziacca ŭ hrupie ryzyki:

  • dzieci da 6 miesiacaŭ, asabliva tyja, chto naradziŭsia ŭ pieršaj pałovie siezonu RSV (kastryčnik—listapad), pry hetym u ich jość starejšyja braty i siostry, jakija naviedvajuć sad/škołu;
  • małyja i dzieci z spadarožnymi chraničnymi zachvorvańniami lohkich, naprykład, bronchalehaničnaja dyspłazija, mukaviscydoz;
  • niedanošanyja dzieci, narodžanyja da 35 tydniaŭ ciažarnaści;
  • dzieci z prablemami serca;
  • VIČ-infikavanyja dzieci;
  • dzieci ź sindromam Daŭna;
  • dzieci ź pieršasnymi i druhasnymi imunadeficytami;
  • dzieci sa złajakasnymi zachvorvańniami;
  • dzieci ź piersistujučaj branchijalnaj astmaj.

— Majo mierkavańnie jak śpiecyjalista i jak budučaj babuli: viadoma, praviadzieńnie takoj vakcynacyi metazhodna, kali havorka idzie pra dziaciej z hrupy ryzyki. Infiekcyja raspaŭsiudžanaja. I ŭ minułym hodzie, i ŭ hetym u Biełarusi byli ciažkija vypadki paśla RSV, tamu vakcynu i zavieźli, — miarkuje miedyk.

U śviecie vakcynu ad RSV u jakaści prafiłaktyki zvyčajna atrymlivajuć ciažarnyja žančyny. Tady dzicia, narodžanaje raniej za termin, stanovicca aŭtamatyčna abaronienym ad hetaha virusa. U Biełarusi ŭ 2025 hodzie taksama razhladajecca ŭvoz vakcyny dla imunizacyi ciažarnych, raskazali ŭ centry imunaprafiłaktyki. Takaja pryščepka dapamoža ŭ dalejšym abaranić dziaciej da 6 miesiacaŭ ad RSV.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA117

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA

Usie naviny →
Usie naviny

Paźniak: Amal nie sumniavajusia, što Miełkaziorava atrucili vorahi Biełarusi i vorahi čałaviectva128

Pjanyja rasijskija vajskoŭcy žorstka raspravilisia ź siamjoj z Pakroŭska, jakaja čakała «vyzvaleńnia» ad Ukrainy24

Zialenski nazvaŭ «čyrvonyja linii» Ukrainy ŭ mirnych pieramovach6

«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher5

«Dačka» EPAM Systems uvajšła ŭ top-10 najbujniejšych biznesaŭ Hruzii

Šachied trapiŭ u šmatpaviarchovik Kijeva. Jašče adzin — u prypynak hramadskaha transpartu ŭ vobłaści VIDEA1

Dziaržaŭny znak jakaści prysvoili tolki adnoj ź dźviuch biełaruskich zhuščonak. Dyk Hłybokaje ci Rahačoŭ?16

U Pinsku piensijanierka pravaliłasia na svaim aŭto ŭ jamu darožnikaŭ. Jaje jašče i aštrafavali6

Dyrektara filijała «Homsielmaša» ŭ Arhiencinie šukajuć pa abjavie i prapanujuć zarpłatu zvarščyka ŭ Minsku4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA117

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli VIDEA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić