Kultura22

185 hadoŭ tamu naradziŭsia Francišak Bahuševič — adzin z pačynalnikaŭ novaj biełaruskaj litaratury

Ale čamu jon uziaŭ sabie taki dziŭny psieŭdanim — Maciej Buračok?

Francišak Bahuševič pryjšoŭ na śviet 21 sakavika 1840 hoda ŭ falvarku Śvirany pad Vilniaj (siońnia vioska na miažy z boku Litvy).

U 1863 hodzie jon udzielničaŭ u Paŭstańni Kalinoŭskaha i navat byŭ paranieny, chavaŭsia ad carskich karnikaŭ va Ukrainie. Paśla amnistyi viarnuŭsia ŭ Vilniu i zaniaŭsia advakackaj praktykaj.

U hetym budynku akruhovaha suda i pracavaŭ u 1880-ja Francišak Bahuševič. U 1907-1909 tut mieściłasia redakcyja «Našaj Nivy». Ciapier u hetym budynku na vuhłu Pilima i Trockaj — architekturny fakultet

Pracavaŭ u sudovaj pałacie akruhovaha suda. Asnoŭnymi klijentami jaho byli sialanie i haradskaja biednata. Mienavita ŭ vilenski pieryjad razharnułasia jaho litaraturnaja i publicystyčnaja dziejnaść.

Bahuševič staŭ adnym z pačynalnikaŭ novaj biełaruskaj litaratury — u 1891 h. u Krakavie vychodzić pieršy zbornik «Dudka biełaruskaja» pad psieŭdanimam Maciej Buračok. Bahuševič byŭ typovym pradstaŭnikom demakratyčnaj intelihiencyi, jaki apiekavaŭsia losam pracoŭnaha biełaruskaha naroda. Usia jaho tvorčaść utrymlivała mocnyja matyvy nacyjanalnaha adradžeńnia. 

Jon pisaŭ i drukavaŭ svaje tvory łacinkaj, i heta mienavita jamu naležyć zaklik šanavać biełaruskuju movu, «kab nie ŭmiorli».

Ale čamu jon uziaŭ sabie taki dziŭny psieŭdanim — Maciej Buračok?

Niaŭžo paet-budziciel abraŭ sabie psieŭdanim u honar viadomaha ŭsim karniapłoda, ź jakoha možna pryhatavać smačnuju i karysnuju sałatu? Zusim nie.

Daśledčyk i litaraturaznaŭca Uładzimir Sodal vyjaviŭ, što daŭniej u biełaruskich chramach karystalisia padśviečnikami z buračkoŭ. U maładych, akruhłych buračkach vyrazali adtuliny i stavili ŭ ich śviečki.

Tamu Bahuševičaŭ Buračok, chutčej za ŭsio, aznačaje padśviečnik i stanovicca ŭ adzin šerah z takimi imionami, jak Janka Łučyna i Karuś Kahaniec. 

I cikavy fakt: naturalna Bahuševič nie mieŭ licenzii na knihahandal, ale ŭ jaho byŭ siabra Zyhmunt Nahrodzki, jaki pradavaŭ «Smyk biełaruski» ŭ svaich kramach razam ź siačkarniami.

Kamientary2

  • Pytańnie
    21.03.2025
    Cikava: pamiž staroj biełaruskaj litaraturaj i novaj - što, była niejkaja biełaja plama?
  • Adkaz
    21.03.2025
    Pytańnie, hod 200 tatalnaj palščyzny.

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty27

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Bialacki: Pieršy raz ja byŭ na śviatkavańni Dnia Voli ŭ 1983 ci 84‑m hodzie, u lesie pad Mienskam, dzie padpolna sabrałasia paru dziasiatkaŭ moładzi1

U Mahilovie buduć sudzić maładuju maci — jana zrabiła ź niemaŭlaci invalida4

Pad Minskam chočuć pabudavać carkvu ŭ vyhladzie vielizarnaha zvona z cybulinaj10

U vadajomie minskaha parku znajšli dźviuch čyrvanavuchich čarapach1

«My abaviazkova budziem śviatkavać hety dzień doma». Cichanoŭskaja pavinšavała biełarusaŭ z Dniom Voli2

Iran vystaviŭ ZŠA maksimalisckija patrabavańni dla viartańnia da pieramoŭ — WSJ9

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było21

U Leninhradskaj vobłaści adbyłasia masiravanaja ataka dronaŭ: pažary ŭ partach i kałaps u Pułkavie5

U łabavym DTZ u Maładziečanskim rajonie zahinuli 25‑hadovaja dziaŭčyna i jaje 34‑hadovaja pasažyrka

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty27

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić