Historyk Mikoła Vołkaŭ praanalizavaŭ histaryčnyja krynicy kanca XV — siaredziny XVI stahodździa i pryjšoŭ da vysnovy, što nijakaha Bieraścia, nasupierak raspaŭsiudžanamu mierkavańniu, u toj čas nie było.

Vołkaŭ vyvučyŭ zapisy z apublikavanych knih Mietryki Vialikaha Kniastva Litoŭskaha i vyjaviŭ u ich 30 zapisaŭ sa zhadkaj biełaruskaha horada abo zamka, jakija datujucca 1493—1567 hadami.
U Mietrykach nazva padajecca ŭ nazoŭnym abo vinavalnym skłonie 37 razoŭ, pry tym absalutna pieravažaje forma «Bieriestiei» — Bieraściej, jakaja zhadvajecca 35 razoŭ:
«Poviedi na Bieriestiei» (data zapisu — 1493), «Bieriestiei» (1501, 1507, 1512, 1514, 1520, 1525, 1532, 1535, 1567), «Bieriestiei dieržał'» (1496), «Bieriestiei dieržati» (1499, 1501, 1503, 1512), «dorohi na Bieriestiei», «jechati čieries Bieriestiei» (1525), «Bieriestiei dieržiť» (1507), «zamok' naš' Bieriestiei dieržati» (dvojčy ŭ 1510, 1518), «zamok' naš' Bieriestiei» (1518, 1522, 1525), «zamok' naš' Bieriestiei zhorieł'» (1529), «pod zamok' naš' Bieriestiei» (1559), «na Bieriestiei jechała» (1516), «čieriez Bieriestiei pojediem» (1551), «zam'ki našy Bieriestiei i Lidu», «zam'ki naši Bieriestiei a Lidu» (1522), «Bieriestiej» (biez daty).
Cikava, što pad hetaj ža nazvaj horad upieršyniu zhadvajecca ŭ «Apovieści minułych hadoŭ» XII stahodździa, viadomaj pa bolš poźnich śpisach XIV—XVI stahodździaŭ.
Taksama forma «Bieriestiei» ŭžyvajecca ŭ viadomaj revizii 1566 hoda ŭ Bieraściejskim starostvie.

Usiaho adzin raz u Mietrycy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha zhadvajecca varyjant «Bieriesť» (Bieraść) u zapisie za 1562 hod: «na Bieriesť mieł' jechati». I adzin raz, u zapisie za 1514 hod, varyjant «Bieriesťje» (Bieraście), jaki siońnia ličycca praŭdzivaj histaryčnaj nazvaj Bresta da jaje pałanizacyi i rusifikacyi. Praŭda, Vołkaŭ miarkuje, što i hetaja adzinaja zhadka moža być pamyłkaj pisara abo vydaŭcoŭ mietryki (što možna pravieryć pa aryhinale).
Ad skaročanaha varyjanta «Bieriesť» (Bieraść), jaki ŭpieršyniu zhadvajecca ŭ 1562 hodzie, pachodzić polski varyjant «Brześć» (Bžeść). U mietrycy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha ŭ XVI stahodździ va ŭskosnych skłonach taksama časam fiksujecca pałanizavanaja forma «Briesť» (Breść).
U 1696 hodzie siejm Rečy Paspalitaj skasavaŭ status starabiełaruskaj movy jak dziaržaŭnaj. Pałanizavanyja formy nazvaŭ biełaruskich pasieliščaŭ uvajšli ŭ dziaržaŭnyja dakumienty i trapili na karty. Paśla dałučeńnia da Rasii tamtejšyja kartohrafy i čynoŭniki nie kłapacilisia pra «ruskaść» nazvaŭ, vykarystoŭvajučy kalki z polskich varyjantaŭ.
Tak, polski varyjant nazvy horada «Brześć» pieranieśli ŭ ruskuju movu spačatku jak «Bržieść», «Bržiesť», paźniej jana transfarmavałasia ŭ «Bržiest» i narešcie ŭ «Briest».
Prykmietna, što amal usie pieraličanyja nazvy — mužčynskaha rodu, u adroźnieńnie ad varyjantu «Bieriesťje» (Bieraście) nievytłumačalnaha siaredniaha rodu, jaki ličyŭsia spradviečnaj biełaruskaj nazvaj horada.
«Hety kiejs cikavy tym, jak doŭha i ŭpeŭniena mohuć pamylacca sami historyki», — adznačanaje Mikoła Vołkaŭ.
Darečy, karennyja miascovyja žychary až da pačatku XXI stahodździa horad tak i nazyvali: Beresť, Bieraść, u mužčynskim rodzie.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary