Hramadstva88

Łukašenka znoŭ apałčyŭsia na pasiarednikaŭ. Hetamu zmahańniu ŭžo chutka 20 hadoŭ

Alaksandr Łukašenka na admysłovaj naradzie jaki ŭžo raz daručyŭ siłavym strukturam bolš žorstka zmahacca z pasiarednikami pry prodažy biełaruskich tavaraŭ. Na jaho dumku, mienavita jany časta značna pavyšajuć kančatkovyja ceny dla pakupnikoŭ.

Alaksandr Łukašenka. Fota: Sergey Bulkin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Na naradzie abmiarkoŭvałasia situacyja, kali košt tavaru na zavodzie značna adroźnivajecca ad koštu ŭ kramie. Pavodle słoŭ Łukašenki, u łancužku prodažu mohuć źjaŭlacca niekalki pasiarednikaŭ, kožny ź jakich dadaje svaju nacenku — kala 25—30%. U vyniku cana moža vyraści ŭ niekalki razoŭ.

U jakaści prykładu jon pryvioŭ kardanny vał, jaki na zavodzie kaštavaŭ 140 rubloŭ. Paśla prachodžańnia praź niekalki pasiarednikaŭ jaho košt dla pakupnika vyras prykładna ŭ šeść z pałovaj razoŭ.

Łukašenka adznačyŭ, što pasiaredniki nie zaŭsiody źjaŭlajucca prablemaj, bo ŭ niekatorych vypadkach jany sapraŭdy patrebnyja. Adnak, pavodle jaho słoŭ, byvajuć schiemy, kali ich stanovicca zanadta šmat, a ŭ łancužok uklučajuć navat zamiežnyja kampanii, kab abychodzić abmiežavańni na handlovyja nacenki.

«U vyniku ŭsie nacenki, jakija asiadajuć u kišeniach takich działkoŭ, davodzicca apłačvać zvyčajnym spažyŭcam. Heta aburalna, i prykładaŭ bolš čym dastatkova», — zajaviŭ Łukašenka.

Milicyja taksama padała svaje danyja: u 2025 hodzie było vyjaŭlena bolš za 400 złačynstvaŭ, źviazanych z zakupkami, i bolš za pałovu ź ich — heta chabarnictva.

Pavodle infarmacyi ŭładaŭ, u 2023—2025 hadach Nacyjanalny centr elektronnych pasłuh i kampanija «Biełaruskija vobłačnyja technałohii» zapłacili pasiarednikam bolš za 10 miljonaŭ rubloŭ u vyhladzie nacenak.

Siarod prapanavanych na naradzie mier — źmianieńnie zakanadaŭstva ab zakupkach, stvareńnie rejestra niadobrasumlennych pasiarednikaŭ i raspracoŭka finansavych miechanizmaŭ, jakija dazvolać pradpryjemstvam pradavać tavary navat pakupnikam z praterminavanaj zapazyčanaściu.

Hałoŭnaja ž miera ŭ Łukašenki ŭniviersalnaja:

«Jak tolki my ŭbačym pasiarednikaŭ na biełaruskuju pradukcyju, ty nie raźbirajsia. Jak tolki ŭbačyli, što ŭ nas pasiaredniki na cukierki, šakaład, adzieńnie, małako, miasa, techniku biełaruskaj vytvorčaści, — adrazu ŭ SIZA», — zahadaŭ jon hienprakuroru Dźmitryju Hary.

Padčas hetaj samaj narady stała viadoma, što ŭ SIZA ŭžo adpraviŭsia ministr pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Siarhiej Maślak.

Łukašenka maryć pra toje, kab vyklučyć ź biełaruskaj ekanomiki pasiarednikaŭ, šmat hadoŭ. Na jaho dumku, heta vyrašyła b mnohija prablemy. Amal 17 hadoŭ tamu, 28 lipienia 2009 hoda, była navat vydadziena pastanova Savieta Ministraŭ № 991 «Ab niekatorych pytańniach nabyćcia tavaraŭ na terytoryi Respubliki Biełaruś», pavodle jakoj z 31 lipienia 2009-ha ŭ krainie faktyčna byŭ zabaronieny aptovy pieraprodaž tavaraŭ, a jurydyčnym asobam zakupki dazvalałasia rabić tolki ŭ vytvorcaŭ tavaraŭ abo ich aficyjnych pradstaŭnikoŭ. Ale hetuju pastanovu praź niekalki dzion daviałosia admianić, pakolki jana ledź nie pryviała da kałapsu ŭsiaho handlu.

Z taho času nastolki revalucyjnych krokaŭ bolš nie rabili, ale mara Łukašenki pazbavicca ad pasiarednikaŭ nikudy nie dziełasia, i jon čas ad času da hetaj temy publična viartajecca. Tak, u 2021 hodzie na UNS jon zapatrabavaŭ pasiarednikaŭ «daščentu vykaranić», pastaviŭšy na miesca tych, chto «žyruje na sialanach».

Amal dva hady tamu, u krasaviku 2024 hoda Łukašenka na naradzie pra stan i zadačy raźvićcia pramysłovaści nazvaŭ situacyju z pasiarednictvam katastrofaj i zajaviŭ, što źbirajecca pravieści naradu pa jaho likvidacyi. 

«Treba zapłanavać naradu ŭ mianie — chaj urad mnie zrobić spravazdaču pa likvidacyi pasiarednictva. Ja ŭžo dziesiać razoŭ pra heta kazaŭ: kab razam z hubiernatarami pryniali rašeńni. Heta katastrofa», — zajaviŭ jon.

Jak vyhladaje, ruki da takoj narady dajšli tolki ciapier. Miž tym za hety čas źjavilisia rasśledavańni, jak šmat na pasiarednictvie pry prodažy BiełAZaŭ zarablajuć ludzi, źviazanyja z synami samoha Łukašenki.

Kamientary8

  • Tut
    12.03.2026
    Zaraz karniki buduć vykonvać navypieradki. Ad siońnia ŭvieś rytejł pad kryminałkaj...
  • Pytańniečka
    12.03.2026
    Usie działki žyvuć albo pobač z taboj, albo za biblijatekaj.
    2 roty chopić na ŭsich działkoŭ u krainie, kab heta spynić.
    Što, niama palityčnaj voli? Nie padymajecca?
  • Voŭk
    12.03.2026
    Sraka - začosany

Ciapier čytajuć

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ4

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Piać viežaŭ da nieba: jak viadziecca budaŭnictva mižnarodnaha finansavaha centra ŭ Minsku8

Zamiroŭskaja: Pakul ja nie pišu knihi12

Tramp choča, kab Infancina staŭ hienieralnym sakratarom AAN13

Hetaja raślina adpužvaje kamaroŭ nie horš za samuju papularnuju chimiju7

Jehipiet uvodzić elektronnyja vizy. Jak sistema budzie pracavać dla biełarusaŭ?

Na Biełarusi byŭ jašče adzin kryž, padobny da kryža Jeŭfrasińni Połackaj. Što ź im stała?18

Syrski: U jakim by statusie ja ni byŭ, ja budu słužyć Ukrainie da Pieramohi4

U Armaviry ŭ vyniku ataki bieśpiłotnikaŭ haryć naftabaza

U polskim Bydhaščy znajšli mužčynu i žančynu, jakija napali na siamiejnuju paru ź Biełarusi14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ4

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić