Historyja33

U izrailskaj pustyni znajšli zahadkavuju piramidu, poŭnuju skarbaŭ

Archieołahi znajšli ŭ Izraili zahadkavuju piramidalnuju strukturu, uzrost jakoj składaje kala 2200 hadoŭ. Jana raźmieščanaja ŭ dalinie Nachal Zaar kala Miortvaha mora i ździviła daśledčykaŭ jak svajoj architekturaj, tak i źmieścivam. Unutry — zbroja, bronzavyja maniety, kaštoŭnaści, tkaniny i navat histaryčnyja dakumienty na papirusie, piša Daily Mail.

Pa słovach pradstaŭnika Izrailskaha ŭpraŭleńnia daŭniny (IAA), heta zbudavańnie — adna z samych uražalnych archieałahičnych znachodak, zroblenych u Iŭdziejskaj pustyni. Jana pabudavanaja ŭručnuju z abčasanych kamianioŭ, kožny błok jakich važyć sotni kiłahramaŭ.

Archieołahi miarkujuć, što piramida mahła słužyć albo vartavoj viežaj na handlovym šlachu, albo mahilnaj pabudovaj.

Znachodka datujecca epochaj Ptalamiejaŭ i Sieleŭkidaŭ — kiraŭnikoŭ, jakija kantralavali hety rehijon bolš za dva tysiačahodździ tamu. U znojdzienych bronzavych manietach jość adznaki cara Antyjocha IV, a sam abjekt, mahčyma, źjaŭlaŭsia pramiežkavaj stancyjaj dla padarožnikaŭ, jakija pieravozili sol, bitum i inšyja kaštoŭnyja ŭ toj čas resursy.

Navukoŭcy taksama znajšli ŭnikalnyja piśmovyja dakumienty, jakija, vierahodna, praljuć śviatło na žyćcio ŭ pustyni. U łahiery archieołahaŭ adznačajuć, što kožny dzień vyjaŭlajuć novyja pradmiety, uklučajučy posud, reštki mebli, zbroju i ŭpryhažeńni.

Raskopki — častka maštabnaj apieracyi, jakaja doŭžycca ŭžo vosiem hadoŭ i skiravanaja na praduchileńnie rabavańniaŭ i źniščeńnia histaryčnaj spadčyny. Śpiecyjalnyja padraździaleńni vyjavili bolš za 900 piačor uzdoŭž skał pustyni, dzie ŭžo znojdzienyja skrutki, draŭlanyja vyraby, frahmienty skury i kalekcyi maniet.

Choć piramida i nie padobnaja da jehipieckich, jaje histaryčnaja kaštoŭnaść moža być nie mienšaj. Izrailskija archieołahi praciahvajuć raskopki i čakajuć, što hałoŭnyja adkryćci ŭ ich jašče napieradzie.

Kamientary3

  • Žvir
    28.03.2025
    Aj, jakija heta vam skarby, dzie, što vy pišacie ? Ni zolata niama, ni dyjamentaŭ! Dzvie mednyja pliastynki dy try papirusy. Skarby!
    Kali ŭžo kaŭčeh znojduć, što habrei ciahali pa pustuni, z chieruvimami dy skryžaliami, i zapavietami na ich ? Jaho ž nie ŭ Salamonavym chramie, ni ŭ Davidavym nie bylo, nie daniesli ... A dzie dzieli ?
  • Avi David
    30.03.2025
    David nie budavaŭ chram, jon zmahaŭsja z vorahami. Dzjakujučy Davidu nastupiŭ mir, što dalo mahčymasć jahonamu synu Salamonu pabudavać chram. što da skarbaŭ, tak nie zolata haloŭnaje a artyfakty, što pašyrajuć naša ujaŭlenńe ab padzejach sivoj daŭniny.
  • Žvir
    30.03.2025
    Avi David, nie zahavorvajcie mnie zuby, dzie kaŭčeh z chieruvimami? dzie skryžali z zapavietami ? Kudy znieśli ?

Ciapier čytajuć

Tramp padymaje myty suprać Kitaja da 125%, prypyniaje ich suprać inšych krain34

Tramp padymaje myty suprać Kitaja da 125%, prypyniaje ich suprać inšych krain

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku ŭžo pierapradajuć błatnyja aŭtamabilnyja numary z vaśmiorkaj. Kolki prosiać?11

Madura abviaściŭ nadzvyčajnaje ekanamičnaje stanovišča ŭ Vieniesuele ŭ adkaz na myty ZŠA4

Rasijski akcior Michaił Jafremaŭ, jaki zabiŭ čałavieka ŭ DTZ, vyjšaŭ na svabodu paśla amal 5 hadoŭ źniavoleńnia4

«Tvoj dom zaŭsiody pobač». Minskaja mastačka stvaraje kišennyja paštoŭki — pahladzicie, jak pryhoža

Baćka Iłana Maska maje dvaich dziaciej ad svajoj padčarki, jakaja maładziejšaja za jaho na 42 hady11

Znaŭca Leanid Klimovič viarnuŭsia ŭ maskoŭski «Što? Dzie? Kali?»8

Taryfy Trampa ŭstupili ŭ siłu5

U Hiermanii zatrymali biełarusaŭ z sotniami plitak šakaładu

Najviadomiejšaja histaryčnaja vyjava Novaha zamka ŭ Hrodnie akazałasia niesapraŭdnaj4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp padymaje myty suprać Kitaja da 125%, prypyniaje ich suprać inšych krain34

Tramp padymaje myty suprać Kitaja da 125%, prypyniaje ich suprać inšych krain

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić