Kandrusievič raskazaŭ, jak nieznajomaja žančyna vyratavała jaho pry pastupleńni ŭ instytut
«Pieršy moj krok moh być apošnim. I ŭ horadzie troch revalucyj, u Leninhradzie, čałaviek, jakoha ja pieršy raz baču, mianie faktyčna ŭratavaŭ».

Arcybiskup-emieryt Tadevuš Kandrusievič u 1962 hodzie pastupiŭ na fizika-matematyčny fakultet Hrodzienskaha piedahahičnaha instytuta, adkul praz hod vymušany byŭ syści ŭ suviazi z abvinavačvańniami ŭ rehularnym naviedvańni kaścioła i ŭdziele ŭ nabaženstvach.
«Ja pravučyŭsia tolki hod pa toj pryčynie, što moj stryječny brat siabravaŭ ź niejkaj dziaŭčynaj. I taja dziaŭčyna jamu skazała, što kiraŭnictva instytuta vielmi padazrona hladzić na mianie, što ja naviedvaju kaścioł. Ja zrazumieŭ, što mahu nie zakončyć instytut. Moža być prablema.
Ja skazaŭ, što sam sychodžu ź instytutu, kab nie było jakichści prablem potym», — raskazaŭ sam Kandrusievič u intervju jutub-kanału «Łosinyj Roh».
Jak zhadvaje arcybiskup-emieryt, praz paŭhoda jon razam z adnakłaśnikam vyrašyŭ pasprabavać pastupić u adnu z VNU Leninhrada.
«Vybrali dva instytuty — palitech i optyka-miechaničny. I kinuli manietku. Mnie vypaŭ palitech. Ja pajšoŭ u palitech, jon — u optyka-miechaničny», — z humaram zhadvaje Kandrusievič.
Adnak pry padačy dakumientaŭ u pryjomnuju kamisiju adbyłasia niečakanaść, jakaja mahła b pryvieści da niepryjemnych nastupstvaŭ:
«Ja nie pasłaŭ dakumienty pa pošcie, a pryvioz ich z saboju. Staju ŭ čarzie zdać dakumienty. Vyniaŭ dakumienty z kišeni i padaŭ. Heta žančyna hladzić-hladzić — i potym kaža: «Vaźmicie i nikomu nie pakazvajcie». Tam byŭ kryžyk. Jon u hetyja papiery dzieści ŭlez. Ja nie viedaju, jak jon tudy trapiŭ.
Ja padumaŭ: «Pieršy moj krok moh by być apošnim». I ŭ horadzie troch revalucyj, u Leninhradzie, čałaviek, jakoha ja pieršy raz baču, mianie faktyčna ŭratavaŭ».
Pa słovach Kandrusieviča, praz šmat hadoŭ, u pačatku 1990-ch hadoŭ, kali jon užo byŭ arcybiskupam u Maskvie, byŭ zaprošany na niejkaje śviatkavańnie ŭ na toj čas užo Sankt-Pieciarburski politechničny ŭniviersitet Piatra Vialikaha. Vystupajučy pierad aŭdytoryjaj, jon raskazaŭ pra hety vypadak ź vialikaj udziačnaściu:
«Ja siadžu ŭ prezidyumie. Mnie dajuć słova. Ja kažu: «Napeŭna vy ŭsie na mianie hladzicie jak na vypusknika palitecha, jaki staŭ katalickim arcybiskupam, mitrapalitam u pravasłaŭnaj Rasii.
Ale, havaru, vy taksama troški vinavatyja ŭ hetym. Bo ŭ sieminaryi ŭ nas nie tolki vučać, ale taksama farmacyja jość — farmacyja čałaviečaja, intelektualnaja, duchoŭnaja, pastarskaja. A na pieršym miescy čałaviečaja staić. I vy pačali mianie tut vychoŭvać, farmavać tak. I raspavioŭ hetuju historyju sa mnoju».
«Heta dobry znak salidarnaści». Tadevuš Kandrusievič padziakavaŭ za toje, što ludzi malilisia za jaho zdaroŭje
Katalickija ijerarchi pahuškalisia na arelach u Astravieckim rajonie FOTY
Arcybiskup Kandrusievič: Naša hramadstva padzielenaje nieparazumieńniami, uzajemnymi abvinavačvańniami, adsutnaściu duchu pakajańnia i ŭzajemnaha prabačeńnia
Kamientary