Hramadstva2525

«Dumajecie, ja hety pašpart doma nie šukała?» Volha Siamaška prakamientavała situacyju z dakumientam prykryćcia svajho muža

U efiry «Jeŭraradyjo» žurnalistka Volha Siamaška pasprabavała adkazać na niekatoryja pytańni pra situacyju sa svaim mužam Fiodaram Harbačovym, jaki maje pašpart prykryćcia na imia Viktara Makaviejeva. Pryvodzim asnoŭnyja tezisy.

Volha Siamaška. Fota z archivu radyjo Ŭnet

1. «Pašpart ja ŭ vočy nie bačyła».

Padčas razmovy Siamaška paŭtaryła svaje raniejšyja słovy ab tym, što pra daviedałasia pra druhi pašpart svajho muža ŭ 2023-hodzie ad Franaka Viačorki.

Žančyna śćviardžaje, što pasprabavała vyśvietlić situacyju niepasredna ŭ svajho muža, jaki, pa jaje słovach, adkazaŭ: «Ni pra što nie viedaju. Pahladzim, jak budzie dalej raźvivacca situacyja».

Na pytańnie, ci nie ŭźnikła sumnievaŭ, što jaje padmanvajuć, Siamaška adkazała:

«Vy dumajecie, što ja hety pašpart doma nie sprabavała znajści? Ja jaho ŭ vočy nie bačyła».

Žurnalistka padkreślivała, što «kiejs muža — heta kiejs śpiecyjalnych orhanaŭ. Niachaj jany ź im raźbirajucca».

Bolš pra muža i jaho pašpart jana pa sutnaści ničoha nie skazała. Jana pierakonvaje, što rasśledavańnie pra ahienta śpiecsłužb Fiodara Harbačova — heta ataka niepasredna na jaje.

2. «Zatrymańni adbylisia paśla taho, jak u Biełarusi byŭ zatrymany čałaviek»

U čas razmovy Volha Siamaška prakamientavała infarmacyju ab tym, što praź niekalki tydniaŭ paśla zaviaršeńnia jaje pracy ŭ inicyjatyvie, jakaja padtrymlivaje biełaruskich błohieraŭ, arhanizacyja była pryznana ekstremisckim farmiravańniem. Aproč taho, KDB apubličyŭ imiony asobaŭ, jakija prymali ŭdzieł u prajektach hetaj arhanizacyi — aproč Siamaški. Pa słovach viadučaha Jeŭraradyjo Źmitra Łukašuka, havorka idzie pra fond DMI. Sama ž Siamaška admoviłasia nazvać arhanizacyju, zaŭvažyŭšy, što «jaje ŭsie viedajuć».

«Ja skažu tak. Sapraŭdy ŭ mianie tam byŭ adzin prajekt. Ni ja, ni inšyja siabry prajekta nie ŭniesieny ŭ hetyja śpisy, tamu što prosta nichto nie viedaŭ, čyj heta prajekt. Heta pieršaje.

A tyja źlivy, taja infarmacyja, tyja imiony publičnyja, jakija byli ŭniesieny ŭ śpis KDB… Heta adbyłosia z-za taho, što čałavieka zabrali ŭ Biełarusi».

Na ŭdakładniajučaje pytańnie ab tym, adkul ci ad kaho moh pajści źliŭ, jaki staŭ pryčynaj zatrymańniaŭ, Siamaška adkazała:

«Ja ž skazała, zatrymany byŭ čałaviek u Biełarusi. U mianie dostupu da nijakaj infarmacyi aproč toj, što tyčyłasia mianie, nie było».

3. «Niachaj žurnalisty «Našaj nivy» projduć palihraf pa maim kiejsie»

Na pytańnie, ci hatova jana prajści palihraf, Volha dała stanoŭčy adkaz i zaŭvažyła, što ŭ jaje ŭžo jość taki vopyt:

«Ja hatova pajści na palihraf. Ja ahučvała heta publična i navat skažu, što ŭ ramkach pravierki adnaho prajekta, ź jakim ja pracavała, ja ŭžo heta zrabiła».

Pa słovach Siamaški, jana hatova prajści praceduru publična i ŭžo źviartałasia da «Jeŭraradyjo» i «Biełsata» z takoj prapanovaj. Adnak heta darahaja pracedura, i ni ŭ kaho niama žadańnia tracić na jaje svaje hrošy.

Na zaŭvahu ab tym, što, moža, varta było b źviarnucca da redakcyi «Našaj nivy» z takoj prapanovaj, žančyna adkazała:

«Nu niachaj źviartajucca. Ja razhladžu hetu prapanovu. I ja taksama chacieła, kali ja ŭžo prachodžu palihraf, to tady niachaj i žurnalisty «Našaj nivy» taksama projduć palihraf pa maim kiejsie».

4. «U siamji ŭ nas tradycyja — my vyvučajem movu krainy, u jakuju jedziem»

Kamientujučy infarmacyju ab tym, adkul u jaje muža vałodańnie łatyšskaj movaj (pra što jon chvaliŭsia na forumach fanataŭ vajskovaj techniki — NN), Volha Siamaška zaŭvažyła, što heta niepravierany fakt:

«Ja b chacieła pruf hetaj usioj infarmacyi. Adkul vy viedajecie, što moj muž dobra razmaŭlaje pa-łatyšsku? Vy ź im razmaŭlali, u vas jość niejkija siertyfikaty moŭnych kursaŭ?».

Žurnalistka paŭtaryła svaje raniejšyja słovy ab tym, što vyvučeńnie movaŭ — «siamiejnaja tradycyja»:

«U našaj siamji takaja tradycyja. Lubaja kraina, u jakuju my jedziem… — my vyvučajem jaje movu. Pierad našym padarožžam u Ispaniju ja vyvučała ispanskuju movu. Kab nie zhubicca, kab pavyrašać jakija-niebudź bytavyja prablemy. (…)

Ja tak razumieju, što łatyšskaja mova tam była taksama na ŭzroŭni niejkaha turystyčnaha daviednika».

5. «Ja ŭdakładniu pytańnie pra voinskaje zvańnie»

U adkazach muža Fiodara Harbačova na pytańni «Našaj Nivie» — jakija byli zadadzienyja praz Volhu Siamašku, jana ž i pieradała adkazy — było paznačana, što jon maje zvańnie staršy lejtenant zapasu. Ale ž nasamreč paśla zakančeńnia vajennaj kafiedry prysvojvajecca zvańnie lejtenanta. Dyk jakoje ž nasamreč zvańnie ŭ jaje muža, pasprabavaŭ daviedacca Łukašuk.

«Viedajecie, ja ŭ zvańniach nie vielmi. Ale ja viedaju, što jon skončyŭ vajennuju kafiedru. Ja ŭdakładniu hetaje pytańnie», — adkazała žančyna.

Pa słovach Volhi, jana taksama ničoha nie viedaje pra miedali svajho muža.

6. «Chtości pažadaŭ mianie pabačyć u Biełarusi»

Volha Siamaška naviała tumanu abstraktnymi namiokami na toje, što kamuści mahło być vyhadna apublikavać rasśledavańnie pra jaje muža mienavita ciapier.

«Ja navat nie vyklučaju, što chtości pažadaŭ mianie pabačyć u Biełarusi. Skažu tak, što mnie ŭžo pastupali prapanovy viartacca paśla ŭsich hetych kiejsaŭ», — davodzić Siamaška. Jana admoviłasia nazyvać imia taho, chto nibyta zrabiŭ joj hetu prapanovu.

«Mnie pastupali prapanovy viartacca paśla taho, jak uźnikła ŭsia hetaja historyja. Tamu davajcie my padumajem, kamu heta moža być vyhadna», — zajaviła Volha Siamaška, ale tak i nie prapanavała varyjanty adkazu.

Kamientary25

  • Žora
    11.04.2025
    A dzie kamientar ad Franaka Viačorki, čamu jon, atrymaŭšy infarmacyju ab ahiencie ŭ 2023 hodzie, nie pieradaŭ jaje ŭ letuviskuju dziaržbiaśpieku, tym samym daŭšy mahčymaść hetamu siamiejstvu mieć dostup da pryvatnych danych ludziej, anhažanych u zmahańnie ŭ Biełarusi, jašče na praciahu hoda z hakam?
  • Newsom
    11.04.2025
    Łukašuk, infu s bazy dannych smotrieł? Izučał informaciju pieried intierv́ju? Ili kak s Kabančukom - zapisi "nie uśpieł posłušať" no obsuždajet vsie v stile "iakoby" i po suti otbielivajet tam hdie i tak vsie poniatno, rukopožatničajet s tiem s kiem dołžno byť protivno odnim vozduchom dyšať
  • Vałdis Pleš
    11.04.2025
    Davoli taki cikavaja "tradycyja"- vučyć u turystyčnych metach movu krainy,ŭ jakoj pałova žycharoŭ havoryć pa-rasiejsku.

Ciapier čytajuć

Pieramovy pa ŭkrainskim pytańni z amierykancami viadzie «samy niebiaśpiečny čałaviek Rasii»1

Pieramovy pa ŭkrainskim pytańni z amierykancami viadzie «samy niebiaśpiečny čałaviek Rasii»

Usie naviny →
Usie naviny

U internecie pierapradajuć bilety na matčy chakiejnaha «Dynama» ŭ płej-of KCHŁ. U razy daražej2

Rasii pahražajuć novyja sankcyi, kali nie budzie pahadnieńnia ab pieramirji da kanca krasavika2

U pačatku vajny kavezešnicu Marynu Hrycuk vyvozili z-pad Kijeva na tanku. Ciapier jana viadzie mierapryjemstvy ŭ Rasii19

Pradstaŭnik Trampa: Ukrainu možna padzialić, jak paślavajenny Bierlin u miežach mirnaha pahadnieńnia10

Zbornaja Biełarusi jedzie na čempijanat Jeŭropy pa mini-futbole praz 16 hadoŭ2

Ci varta čakać napłyvu ŭ Biełaruś pakistanskich hastarbajtaraŭ?14

Rasija patrabuje za mir pieradać joj čatyry ŭkrainskija rehijony13

«Byccam na inšaj płaniecie». Jak biełarusy źjazdžajuć u emihracyju ŭ niepapularnyja krainy2

Krainy NATA anansavali dapamohu Ukrainie na 21 miljard jeŭra3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieramovy pa ŭkrainskim pytańni z amierykancami viadzie «samy niebiaśpiečny čałaviek Rasii»1

Pieramovy pa ŭkrainskim pytańni z amierykancami viadzie «samy niebiaśpiečny čałaviek Rasii»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić