Usiaho patrochu88

Ad klaščoŭ abaronić hety aptečny srodak

Entamołah z 40-hadovym stažam raić prosty sposab, jaki dapamoža paźbiehnuć ukusu klašča.

Klešč
Klešč. Fota: Wikimedia Commons

Amierykanski entamołah Tomas Mazier užo bolš za 40 hadoŭ vyvučaje klaščoŭ i chvaroby, jakija jany pieranosiać. U intervju The Washington Times jon zapeŭnivaje: adna z samych efiektyŭnych i niedarahich mieraŭ abarony — raz na miesiac apracoŭvać abutak srodkam ź piermietrynam.

Čamu mienavita abutak?

Klaščy najčaściej padymajucca źnizu — z travy, apałaha liścia i kustoŭ. Abutak stanovicca pieršym punktam kantaktu: nimfy i ličynki pamieram z makavaje ziernie nieprykmietna čaplajucca da tkaniny, a potym pierabirajucca na skuru.

Tamu, jak kaža Mazier, «kali vy nie možacie ŭbačyć klašča, skancentrujciesia na tym, adkul jon moža na vas trapić».

Jaki srodak padydzie?

U biełaruskich aptekach pradajecca «Piermietryn 0,5% sprej» — preparat, jaki zvyčajna ŭžyvajuć dla lačeńnia piedykulozu. Jon kaštuje kala 6—10 rubloŭ (50 mł) i pradajecca biez receptu. Preparat utrymlivaje tuju ž kancentracyju piermietrynu (0,5%), jakuju rekamienduje dla apracoŭki abutku ad klaščoŭ Tomas Mazier. Pry pravilnym vykarystańni srodak biaśpiečny i efiektyŭna adpužvaje parazitaŭ.

Jak apracoŭvać abutak?

1. Rabicie apracoŭku na vulicy abo na bałkonie.

2. Ščodra raspylicie srodak, kab usia pavierchnia abutku stała vilhotnaj.

3. Pakińcie sušyć na adkrytym pavietry da poŭnaha vysychańnia.

4. Paŭtarajcie raz na miesiac u pieryjad aktyŭnaści klaščoŭ .

Mazier śćviardžaje, što ź jaho praktyki, padychodziać lubyja vidy abutku: boty, krasoŭki, rabočy abutak, navat humavyja boty. Piermietryn nie psuje tkaninu, skuru ci humu. Taksama im možna apracoŭvać vopratku i ryštunak.

Važna:

• Nie apracoŭvajcie abutak u pamiaškańni.

• Nie dazvalajcie katam kantaktavać z apracavanym abutkam da jaho poŭnaha vysychańnia — dla ich vilhotny piermietryn taksičny.

A što nakont naturalnych srodkaŭ?

Mnohija spadziajucca na alei łavandy, kiedra ci hvaździki. Adnak, pavodle Maziera, jany mienš efiektyŭnyja abo dziejničajuć karotki čas. Pakul što niama pierakanaŭčych navukovych dokazaŭ ich nadziejnaści. Daśledavańni praciahvajucca.

Dadatkovyja sposaby abarony ad ukusaŭ klaščoŭ:

  • Nadziavajcie vysokija škarpetki i boty, zapraŭlajcie štany ŭ škarpetki.
  • Zakryvajcie ŭsie adtuliny ŭ vopratcy — z dapamohaj remienia, humak ci ščylnaj tkaniny.
  • Vykarystoŭvajcie zarehistravanyja repielenty.
  • Idzicie pa centry ściažynki, paźbiahajcie vysokaj travy i kustoŭ — tam klaščy asabliva aktyŭnyja.
  • Paśla viartańnia dadomu ahladajcie siabie, dziaciej i chatnich žyvioł. Rasčašycie sabaku.
  • Adrazu paśla prahułki prymicie duš, kab zmyć reštki repielentu i vypadkovych klaščoŭ.
  • Vopratku pažadana adrazu zakinuć u sušyłku na vysokuju tempieraturu na 10 chvilin — heta źniščaje klaščoŭ. Rečy, apracavanyja piermietrynam, majcie za zvyčku myć asobna.

Kamientary8

  • Otiec Zasandalij
    11.05.2025
    Skipidarom nado polzovaťsia.
  • taksičny
    11.05.2025
    tolki jon taksičny dla kocikaŭ i niektorych sabak. niama sabak - niama klaščej, usio łahična.
  • Biełaruska
    12.05.2025
    Žvir, a chvaroba Łajma - barelioz? Nie čuli pra takuju? Strašnaja chvaroba, bo drenna dyjahnaścirujecca. Jašče klaščy pieranosiać erlichioz. Ach hetych chvarob, na žal, pryščepak niama. Barelii pieradajucca, kali navat nie klešč, a nimfa ŭkusić. Hetyja pačvary amal niabačnyja, bo maleńkija. Kali havaryć pra encefalit, to pryščepka nie daje harantyi, što nie zachvarejecie, chvaroba prosta lahčej budzie praciakać, ale šmat u kaho imunitet nie vypracoŭvajecca naohuł, a čałaviek dumaje, što jość pryščepka, i ŭsio ok.

Ciapier čytajuć

28 punktaŭ «mirnaha płana» ZŠA — poŭny śpis163

28 punktaŭ «mirnaha płana» ZŠA — poŭny śpis

Usie naviny →
Usie naviny

Tut žyła savieckaja elita. U Minsku pradajecca redkaja kvatera za $720 0005

Dyk što za abjekt lacić praz Soniečnuju, jaki nahadvaje kiravany kaśmičny karabiel? Navukoŭcy dali kančatkovy adkaz6

Stała viadoma sutnaść spravy Softkłuba5

«Jak ciapier z hetym žyć?» Biełarusy znajšli na dołaravaj kupiury vyjavu Žłobinskaha rajvykankama5

Čarnobyl nie daje pra siabie zabyć. U hrybach ź Vietki radyjacyja pieravyšała normu ŭ 82 razy1

Href raskazaŭ Pucinu pra isnujučuju mahčymaść atrymać nieŭmiručaść praz 6‑7 hadoŭ9

U Breście kala šmatpaviarchovika vykinuli cełuju kałoniju kažanoŭ. Heta vielmi drenna 10

Polšča pieradała Biełarusi notu ab vydačy asob, padazravanych u dyviersijach u Polščy

MZS abłajała Litvu7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

28 punktaŭ «mirnaha płana» ZŠA — poŭny śpis163

28 punktaŭ «mirnaha płana» ZŠA — poŭny śpis

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić