Hramadstva22

U Biełarusi vyrašyli nie zabaraniać vejpy — bo na ich jość «peŭny spažyviecki popyt»

U Biełarusi admovilisia ad poŭnaj zabarony vejpaŭ. Heta stała zrazumieła z vyniesienaha na hramadskaje abmierkavańnie zakonaprajekta «Ab tytuniovaj syravinie, tytuniovych i nietytuniovych nikacinasutnych vyrabach, elektronnych sistemach kureńnia, vadkaściach dla ich, sistemach dla spažyvańnia tytuniu».

 Fota: pixabay.com

Pavodle danych aficyjnaha imparciora «Enierha-Oił», kala 77% adnarazovych vejpaŭ (bolš za 26 tysiač štuk) traplajuć u krainu nielehalna, a niedapastupleńnie akcyzaŭ ad takoha cieniavoha rynku aceńvajecca ŭ 130 miljonaŭ rubloŭ štohod.

Urad razhladaŭ mahčymaść poŭnaj zabarony elektronnych sistem kureńnia i vadkaściaŭ dla ich, ale pryjšoŭ da vysnovy, što zabarona tolki padšturchnie rost nielehalnaha abarotu, havorycca ŭ abhruntavańni zakonaprajekta. 

Zamiest hetaha prapanujecca:

  • uvieści licenzavańnie vytvorčaści, zachoŭvańnia, impartu, aptovaha i roźničnaha handlu;
  • uzmacnić dziaržaŭny kantrol i manitorynh usioj źviazanaj pradukcyi;
  • abmiežavać miescy vykarystańnia (naprykład, zabaranić kureńnie vejpaŭ kala padjezdaŭ).

Aŭtary zakonaprajekta padkreślivajuć, što vejpy całkam zabaraniać nie płanujecca, bo na ich jość ustojlivy popyt siarod spažyŭcoŭ.

Zakonaprajekt apublikavany na Pravavym forumie Biełarusi dla abmierkavańnia z hramadskaściu.

Letaś pytańnie ab zabaronie vejpaŭ razhledzieli ŭ Saviecie Respubliki i abiacali raspracavać adpaviedny zakonaprajekt. 

Pavodle słoŭ člena Savieta Respubliki i hałoŭnaha ŭrača Minskaha haradskoha kliničnaha ankałahičnaha centra Viktara Kandratoviča, zadaču pastaviła Natalla Kačanava. 

Pavodle jaho słoŭ, aproč sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jakija mohuć vyklikacca ŭ tym liku vykarystańniem vejpa, jość ankałahičnyja zachvorvańni. Tamu što jość vejpy, choć ź nikatynam, choć bieź nikatynu, u lubym vypadku źmiaščajuć šmat farmaldehidaŭ, jakija vyklikajuć u tym liku ankałahičnyja zachvorvańni. 

«Puchliny hałavy, šyi, paražniny rota, hłotki ŭ mužčyn stajać na piatym miescy. Asnoŭnyja kurcy — heta mužčyny. Ja chaču skazać, što chvoryja puchlinaj paražniny rota i hłotki — na praciahu hoda pamiraje 30% z chvorych», — tłumačyŭ tady śpiecyjalist.

Ciapier ža zabaraniać vejpy admovilisia. Aŭtary zakonaprajekta tłumačać, što na rynku jość «peŭny spažyviecki popyt» na ich, a kali ŭvieści zabaronu, to vejpy buduć kuplać nielehalna.

Kamientary2

  • Sihizmund
    18.06.2025
    1:0 v polzu oficialnoho importiera «Enierho-Oił»!
  • Aleś
    20.06.2025
    Pačakajcie, dyk na ŭsialakija soli dy narkotyki taksama budzie spažyviecki popyt!

Ciapier čytajuć

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon13

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon

Usie naviny →
Usie naviny

Hałoŭny most Mahilova chočuć nazvać u honar savieckaha raźviedčyka. Ale jość histaryčnaja niestykoŭka5

«My pajšli na šmat kampramisaŭ». Zialenski vykazaŭsia pra sastupki pad ciskam ZŠA4

Fihuryst z Kazachstana Michaił Šajdoraŭ siensacyjna vyjhraŭ zołata Alimpijady3

U hetym vułkanie tempieratura nikoli nie padymajecca vyšej za nul. Jak takoje moža być?3

Tramp: Źmiena režymu ŭ Iranie — najlepšaje, što moža adbycca4

Navukoŭcy stvaryli parašok, jaki adbielvaje zuby pad uździejańniem vibracyi zubnoj ščotki

«Zaličanaja pa niestandartnaj pracedury». Stała viadoma, jak ščodra padmazvaŭ Epštejn univiersitet, u jakim vučyłasia Karyna Šulak15

15 tysiač jeŭra na lačeńnie Jurasia Jurkieviča sabrali za dva dni2

U Minsku i Dziaržynsku źnikli dva 35‑hadovyja mužčyny. Praź niekalki dzion ich znajšli miortvymi9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon13

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić