Hramadstva33

Žychary šmatpaviarchovika ŭ centry Minska stracili son praź śpieŭ paŭlinaŭ

Minčanka Maryja, jakaja žyvie ŭ šmatpaviarchoviku na vulicy Niakrasava, źviarnułasia ŭ redakcyju vydańnia «Smaptpres» ź niezvyčajnaj prablemaj: zranku žycharoŭ doma budziać paŭliny. Ekzatyčnych ptušak zaviali na padvorku adnaho z damoŭ u pryvatnym siektary, na jaki vychodziać vokny kvatery žančyny.

Paŭlin. Zdymak ilustracyjny. Fota: freepik.com

«Jany źjavilisia jašče zimoj, — uspaminaje Maryja. — Na drevach nie było listoty, i sa svajho akna my ich bačyli, tamu dakładna viedajem, što heta paŭliny. Tam ich dvoje. Kali jany kryčać, čuvać navat praz začynienaje akno.

Adbyvajecca heta nie kožny dzień, my zaŭvažyli, što huki danosiacca pa vychadnych. I pačynajecca hety hałas u pačatku piataj ranicy. Jon nastolki hučny, što spać niemahčyma».

Kali žurnalisty pryjechali na miesca, u kvartale było cicha: ptuški maŭčali. Choć jany sapraŭdy mohuć vielmi hučna i rezka kryčać: ich čuvać za niekalki kiłamietraŭ. Hałasy hetych pryhažunoŭ navat vyśmiejvali ŭ multfilmie «Pryhody Miunchhaŭzena».

Frahmient z multfilma «Pryhody Miunchhaŭzena»

Zrešty, turbujuć praniźlivyja «śpievy» nie ŭsich: adzin z susiedziaŭ Maryi paćvierdziŭ, što paŭlinaŭ u kvatery čuvać, ale dyskamfortu ŭ jaho heta nie vyklikaje.

«Nam, naadvarot, u radaść, heta ž žyvyja istoty!» — skazaŭ mužčyna.

Adnak Maryja padkreślivaje: nie tolki jana i jaje siamja stracili son z-za niezvyčajnaha susiedstva. U damavym čacie z tym, što prablema jość, pahadzilisia i niekatoryja inšyja žychary. A voś ci jość sposab jaje vyrašyć, dziaŭčyna nie viedaje.

«U žycharoŭ doma dva pytańni: nakolki zakonna ŭtrymańnie takich žyvioł u miežach horada i kali zakonna, to ci možam my niejak paŭpłyvać na ŭładalnikaŭ paŭlinaŭ i pierakanać ich admovicca ad ptušak, — kaža dziaŭčyna. — I pakul my nie viedajem na ich adkazu, iści da haspadaroŭ paŭlinaŭ i abmiarkoŭvać situacyju nie hatovyja. Što my im skažam?»

Paŭlin. Zdymak ilustracyjny. Fota: Damon Haan

Ale da taho samaha «hučnaha domu» žurnalisty ŭsio ž prahulalisia. Haspadynia ptušak była na miescy i vyjšła da niečakanych haściej. Žančyna pryznałasia: jana padazravała, što jaje hadavancy mohuć šumieć, kali nikoha niama doma, ale pakul nichto na heta nie skardziŭsia.

«My vymušanyja vyjazdžać z horada pa vychadnych, na hety čas pakidajem adčynienymi dźviery z ptušnika ŭ valjer, i kali paŭliny ŭ im, to jany mohuć kryčać, asabliva ciapier, kali ŭ ich šlubny pieryjad, — patłumačyła haspadynia. — Nadalej budu prasić susiedku, kab vypuskała ptušak na špacyr dniom i paśla zahaniała, pakul my ŭ adjeździe. U ptušniku jany nie kryčać, tak što nikoha bolš turbavać nie buduć».

A što havoryć zakon?

U hetaj historyi kanflikt pamiž susiedziami z-za ptušak udałosia vyrašyć chutka — dziakujučy žurnalistam ludzi parazumielisia, abmianialisia telefonami i adna z žančyn, Maryja, navat prapanavała dapamahać — vypuskać i zahaniać ptušak, kali susiedziaŭ niama doma.

Ale nie zaŭsiody kanflikt možna vyrašyć mirna. Što rabić, kali damovicca nie atrymlivajecca, a žyvioły susiedziam pieraškadžajuć? Na hetaje pytańnie adkazała advakatka Minskaj haradskoj kalehii advakataŭ Kryścina Asran.

Jana rastłumačyła, što ŭ Biełarusi isnujuć dakumienty, jakija rehulujuć utrymańnie žyvioł doma. Jość śpis dzikich žyvioł, jakich nielha trymać u kvaterach, damach ci na prydamavych učastkach.

U śpisie zabaronienych dla ŭtrymańnia žyvioł značacca fłaminha, pinhviny, straŭsy (afrykanskija i aŭstralijskija), a taksama lvy, tyhry, žyrafy, miadźviedzi, kobry, marskija čarapachi i inšyja niebiaśpiečnyja abo ekzatyčnyja žyvioły.

Paŭlinaŭ u hetym śpisie niama, tamu ich možna trymać kala pryvatnaha doma.

Ale, padkreśliła advakatka, treba vykonvać i inšyja praviły — naprykład, nie stvarać šum abo vibracyju z 23:00 da 7:00, u tym liku praz žyvioł. Hetaje praviła tyčycca jak žycharoŭ šmatkvaternych, tak i pryvatnych damoŭ. Za jaho parušeńnie praduhledžany štraf, i kali žyvioły pieraškadžajuć nočču ci na śvitanku, možna vyklikać milicyju.

Taksama haspadary pryvatnych damoŭ pavinny mieć valjery i aharodžy nie nižejšyja za 1,7 mietra, kali vyhulvajuć žyvioł. Za parušeńni hetych patrabavańniaŭ taksama nakładajecca štraf. Kali susiedzi nie vykonvajuć praviły, možna padać zajavu ŭ milicyju ci administracyju rajona.

Nie varta zabyvacca i pra zakon «Ab adkaznym abychodžańni z žyviołami». Jon abaviazvaje haspadaroŭ zabiaśpiečvać takoje ŭtrymańnie žyvioł, kab nie parušalisia pravy inšych ludziej. Paŭliny taksama mohuć ličycca žyviołami-kampańjonami, kali ich trymajuć dziela estetyčnaha zadavalnieńnia.

Kamientary3

  • Chvoryja ludzi
    19.07.2025
    zamiest taho kab zmahacca z žyviołami, dziećmi ci inšymi krynicami hučnych hukaŭ, papracavali b lepiej nad svaim psichičnym zdaroŭjem. Jak bačym bolšaść ludziej takija prablemy nie kranaje, i tolki nieŭrotyki pačynajuć padnimać šum i psavać žyćcio inšym.
  • 543
    19.07.2025
    Chvoryja ludzi,
    to bok,umouna ,da sabaki ,iaki vyje uvieś rabočy dzień,mnie treba taksama pryzvyčaicca ?papracavać nad psich. zdaroujem?ia lepš z haspadarami havaryć budu nakont hetaj prablemy.iany mnie ich stvarajuć -jany pavinny niesci adkaznaść
  • Vyšej za boha
    19.07.2025
    Nichto z žylcoŭ mnohapaviarchovika nie maryŭ prasynacca pad śpieŭ paŭlinaŭ?

Ciapier čytajuć

Cichanoŭski: Pryjechaŭ by i pacisnuŭ Trampu ruku8

Cichanoŭski: Pryjechaŭ by i pacisnuŭ Trampu ruku

Usie naviny →
Usie naviny

Nie prapuścicie vialikija źnižki na rekłamu ŭ «Našaj Nivie» da kanca leta

62-hadovuju namieśnicu dyrektara minskaj himnazii adpravili ŭ kałoniju za palityku11

Złučanyja Štaty mohuć skaracić kolkaść svaich vojskaŭ u Jeŭropie na 30%3

Šeleh: Biełaruskija leki ničym nie adroźnivajucca ad starych preparataŭ bujnych farmaceŭtyčnych kampanij3

Nastajaciel manastyra Šaaliń trapiŭ pad śledstva pa padazreńni ŭ rastratach i amaralnym ładzie žyćcia4

U Rečyckim rajonie ad udaru tokam zahinuli dvoje mužčyn

Ceny na šakaład ździŭlajuć12

Navumčyk pra niezaležnaść Biełarusi: Pucin nie zdolny mabilizavać nivodnaha biełarusa na vajnu — nacyjanalnyja aŭtanomii Rasii nie majuć i hetaha29

Muzykanty vydalajuć svaju muzyku sa Spotify, bo jon spansaruje kampaniju, jakaja vyrablaje tysiačy dronaŭ dla Ukrainy26

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭski: Pryjechaŭ by i pacisnuŭ Trampu ruku8

Cichanoŭski: Pryjechaŭ by i pacisnuŭ Trampu ruku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić