Hramadstva

Žychary rajcentra ŭ Viciebskaj vobłaści hadami skardziacca na drennuju vadu

Hatavać ža na takoj vadzie zusim niemahčyma i niebiaśpiečna.

U redakcyju Tochka.by źviarnułasia žycharka horada Haradok Viciebskaj vobłaści Maryna. Jana skardzicca, što z krana ŭ jaje rehularna ciače vada ahidnaj jakaści, a miascovyja słužby nie mohuć vyrašyć prablemu ŭžo niekalki hadoŭ.

Haračaja vada z krana ŭ kvatery Maryny — koleru kavy. Siamja kaža, što jany navat nie mohuć narmalna pamycca. Hatavać ža na takoj vadzie zusim niemahčyma i niebiaśpiečna.

«U nas usia vulica Haharyna tak žyvie. Ludzi pišuć u 115, źviartajucca ŭ ŽES, u vodakanał. Atrymlivajem tolki adpiski, što naša vada naležnaj jakaści. Ale vy sami pahladzicie», — skardzicca žančyna. Jana kaža, što z «chałodnaha» krana vada ciače krychu lepš. Ale ŭsio roŭna šeraja.

«Bačycie, navat va ŭnitazie vada mutnaja. Filtry pastajanna zabivajucca, santechnika łamajecca. Voś zaraz niekalki dzion vada takaja. Mycca joj nielha, hatavać — tym bolš», — kaža Maryna. Paśla zvarotaŭ u kamunalnyja słužby, adznačaje žančyna, prablema na niekalki dzion vyrašajecca. Ale potym usio paŭtarajecca pa kruzie.

«Zajaŭki tolki prymajuć, užo navat ich nie zakryvajuć. Prychodziać, niešta padkručvajuć i kažuć, što vada ŭ nas dobraja. Ale hetaha chapaje tolki na paru dzion, a potym — znoŭ brud z krana», — narakaje žančyna.

Što z vadoj u Haradku?

Pa kamientar Tochka.by źviarnułasia ŭ «Viciebskabłvodakanał». Tam adznačyli, što pra prablemy z vadoj u rajonie vulicy Haharyna im viadoma. I kab zabiaśpiečyć haradžan vadoj naležnaj jakaści, užo prystupili da rekanstrukcyi stancyi abiezžalezvańnia ŭ vioscy Suroŭni Haradockaha rajona, adkul padajecca vada.

Zaraz śpiecyjalisty pravodziać rehularny manitorynh jakaści pitnoj vady ŭ hetym rajonie.

Jak tolki skončacca raboty pa rekanstrukcyi stancyi abiezžalezvańnia, budzie praviedziena pramyŭka centralnaj sietki vodazabieśpiačeńnia.

«Dadatkova paviedamlajem, što žychary vuł. Haharyna ŭ horadzie Haradok źviartalisia ŭ «Viciebskabłvodakanał» pa pytańni jakaści padavanaj vady. Dadzienaje pytańnie znachodzicca na kantroli», — adznačyli na pradpryjemstvie.

Akramia taho, tam zapeŭnili, što žycharam prablemnaha mikrarajona pamienšany pamier płaty za kamunalnyja pasłuhi chałodnaha vodazabieśpiačeńnia za toj pieryjad, kali vyjavilisia niedachopy ŭ padačy vady.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Abrynulisia ruiny papularnaj u turystaŭ siadziby. Raniej čynoŭniki admovilisia jaje vyratoŭvać — pryčyna moža ździvić1

Abrynulisia ruiny papularnaj u turystaŭ siadziby. Raniej čynoŭniki admovilisia jaje vyratoŭvać — pryčyna moža ździvić

Usie naviny →
Usie naviny

«U žyćci kožnaha čałavieka jość učynki, što nie dadajuć jamu honaru». Stryžak prakamientavaŭ abvinavačańnie ŭ rassyłańni dykpikaŭ35

Niekalki aktyvistak abvinavacili Stryžaka: vysyłaŭ im dykpiki55

U Breście i Biełaaziorsku skardziacca na škodnyja pachi i mahčymyja vykidy z pradpryjemstvaŭ1

Kolki ciapier kaštuje kava — mołataja, u ziarniatach i raspuščalnaja? Niekatoryja ceny ździŭlajuć17

U lesie pad Rečycaj zaŭvažyli dzikabraza VIDEA1

U Žodzinie baćku samomu daviałosia dapamahać dziciaci paśla admovy daktaroŭ9

Biełaruski stendapier vystupiŭ u akupavanym Maryupali. Kaža, u hetym niama palityki: Ja tolki rablu svaju pracu — jak doktar12

Śpiavačka Kacia IOWA apranułasia pa matyvach karciny Šahała «Prahułka» FOTA4

«Niejak da jaje padsadzili realnuju varjatku». Byłaja palitźniavolenaja raskazała pra Maryju Kaleśnikavu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Abrynulisia ruiny papularnaj u turystaŭ siadziby. Raniej čynoŭniki admovilisia jaje vyratoŭvać — pryčyna moža ździvić1

Abrynulisia ruiny papularnaj u turystaŭ siadziby. Raniej čynoŭniki admovilisia jaje vyratoŭvać — pryčyna moža ździvić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić