Historyja33

Ad klinapisu da vitražoŭ Sien-Deni. Telehram-kanały biełaruskich historykaŭ, na jakija varta padpisacca

Pieršabytnyja ludzi, Miesapatamija, Paleścina, kryžovyja pachody — tolki častka taho, pra što možna daviedacca ź ich i časta pa-biełarusku.

Fota z telehram-kanałaŭ biełaruskich historykaŭ. Kałaž: Naša Niva

Aŭtarka histaryčnaha padkasta «Tak skłałasia histaryčna» Hanna Dziahil sabrała top-kanałaŭ, jakija viaduć prafiesijnyja biełaruskija historyki. Viadoŭca padkasta patłumačyła, što adbirała tolki tyja kanały, jakija viaduć nieananimnyja biełaruskija historyki i jakija pryśviečany śfiery navukovych intaresaŭ aŭtara. 

Bajki Džedzi (@egyptology_by)

Ała Spartak pobač ź siamiejnaj hrupaj kiraŭnika horada Fivy Amieniemchieba z žonkaj i maci. Kaniec XVIII — pačatak XIX st. da n.e. Źlepak na histfaku BDU, zrobleny z aryhinału, jaki zachoŭvajecca ŭ Ermitažy. Fota: Bajki Džedzi

Ała Spartak, adziny jehiptołah u Biełarusi, viadzie kanał pra jehiptałohiju pa-biełarusku. U kanale rehularna źjaŭlajucca fotazdymki staražytnajehipieckich artefaktaŭ i pomnikaŭ, jakija supravadžajucca hruntoŭnymi kamientarami navukoŭca.

Ci viedali vy, što ŭ Łuŭry zachoŭvajecca statuja Padymachiesa, vykuplenaja ŭ hrafa Michała Tyškieviča-Łahojskaha?

Pieršabytnaja archieałohija ŭ kantekście (@archeaposhuk)

Adna z samych staražytnych antrapamorfnych vyjaŭ na kaścianym hraviravanym vyrabie z terytoryi Biełarusi była adšukana padčas daśledavańniaŭ pieršabytnych pasieliščaŭ na voziery Viačera ŭ Lubanskim rajonie. Fota: Pieršabytnaja archieałohija ŭ kantekście

Archieołah Alaksandr Vašanaŭ ź Instytuta historyi NAN Biełarusi raspaviadaje na ŭłasnym kanale pra archieałohiju pieršabytnaści na Biełarusi i nie tolki. Kanału mienš za miesiac, ale na im užo jość niamała cikavych dopisaŭ pra pieršabytnyja pryłady pracy, mastactva i aktualnyja znachodki z archieałahičnych raskopak.

Jaki malunak na kości časoŭ niealitu moža stać niadrennym siužetam dla tatuiroŭki? 

Blizki Uschod u centry Jeŭropy (@sektorvostok)

Spačatku, u časy karala Faruka, u Jehipcie byŭ źniaty čorna-bieły film «Uładar pomsty», a paśla, užo pry Nasieru, kalarovy rymiejk «Uładar chitraści». Siužet byŭ adaptacyjaj ramana «Hraf Monte-Krysta», dziejańnie jakoha było pieraniesienaje ŭ Jehipiet časoŭ chalifata. Fota: Blizki Uschod u centry Jeŭropy

Dźmitryj Sieŭruk, zahadčyk siektara ŭschodaznaŭstva Instytuta movaznaŭstva NAN Biełarusi, piša ŭ svaim kanale pra historyju, kulturu, movy i relihii Blizkaha Uschodu. Chočacie viedać pra jehipiecki kiniematohraf časoŭ karala Faruka, brytanskich raźviedčykaŭ na Blizkim Uschodzie ci być u kursie aktualnych navin u daśledavańni biełaruska-tatarskaha piśmienstva — vam varta padpisacca na hety kanał.

Levantijskaja tietrad́ (@lettersfromthelevant)

Papa Francišak padtrymlivaŭ paleścincaŭ, pry im było adkryta pasolstva Paleściny, a ŭ 2024 hodzie na płoščy Śviatoha Piatra źjaviłasia batlejka, dzie niemaŭla Isus lažaŭ na paleścinskaj kufii. Fota: Levantyjski sšytak

Dźmitryj Šavialoŭ, jaki vykładaje na fakultecie mižnarodnych adnosin BDU, piša na kanał svaje natatki pa historyi Izraila i zamiežnaj palityki krain Blizkaha Uschodu. Naturalna, što bolšaść dopisaŭ ciapier pryśviečany roznym mała zaŭvažnym dla nieśpiecyjalistaŭ aśpiektam aktualnaha i histaryčnaha supraćstajańnia Izraila i Paleściny.

Miežkulturnyje śviazi (@crossculturalcases)

Na pieršaj inaŭhuracyi Trampa ŭ 2017 hodzie jaho žonka Miełanija źjaviłasia ŭ błakitnym kaściumie ad Ralfa Łarena, jaki byŭ vidavočnaj adsyłkaj da stylu Žaklin Kienedzi i, bolš za toje, da ŭboru na inaŭhuracyi Džona Kienedzi 1961 hoda. Fota: POTUS arrives / Wikimedia Commons

Historyk Nastaśsia Miksiuk, jakaja pracuje na tym ža fakultecie, piša natatki pra cikavyja momanty ź mižkulturnych kamunikacyj — dziełavuju kulturu, asablivaści dres-kodu i niuansy dypłamatyčnych vizitaŭ. Kamu dazvoleny być u biełaj sukiency pobač z Papam, a chto hetaje praviła hruba parušyŭ — pra heta možna pračytać na kanale. 

Gandhāra (@gandharan_greek)

Car Šybi, papiarednik puraničnaha Šyvy, u adnym z rańnich vobrazaŭ ź ikanahrafijaj, blizkaj da Šyvy: ciomna-sini koler i carskaja pastava. Freska ź piačory Mohaa №254 ilustruje budyjskuju «Sivi-džatku» — historyju pra samaachviaravańnie cara dziela vyratavańnia hołuba ad drapiežnika. Mienavita matyŭ samaachviaravańnia z časam stanie asnovaj dla mifałohii Šyvy ŭ Puranach. Fota: Gandhāra

Fiłosaf Andrej Šuman viadzie papularny kanał, u jakim bolš za čatyry tysiačy padpisčykaŭ. Jon u asnoŭnym pryśviečany rehijonu Handchara, jaki praścirajecca na poŭnačy Afhanistana i paŭnočnym uschodzie Pakistana i jaki byŭ centram haradskoj kultury jašče ź pieryjadu bronzy, ale tematyka kanała hetym nie abmiažoŭvajecca. Čamu škoły łohiki ŭźnikli ŭ vuzkaj pałasie Jeŭrazii pamiž 32° i 38° paŭnočnaj šyraty i bolš nie ŭźnikli nidzie i jak z hetym źviazany kult viarchoŭnaj bahini-maci — adkazaŭ na takija pytańni šukaje aŭtar kanała. 

Kryžovyja pachody | Les croisades | The Crusades (@croisades)

Adzin z pravadyroŭ Treciaha kryžovaha pachodu hiermanski impieratar Frydrych I Barbarosa. Marhinalii z «Hienuezskich anałaŭ» Kafara. Rukapis siaredziny XIII st. Hienuja (?). Fota: Kryžovyja pachody

Deus vult! Jaŭhien Hurynaŭ viadzie kanał pra kryžovyja pachody, rycarskija ordeny i jeŭrapiejski dy blizkaŭschodni śviet časoŭ Siaredniaviečča. U im ža možna paznajomicca z novymi navukovymi publikacyjami pa miedyjevistycy z usiaho śvietu. Pakul što ŭ kanała 30 ź nievialikim padpisčykaŭ, što jaŭna nie adpaviadaje tamu, jakoj uvahi zasłuhoŭvaje hety kanał.

Dom Nabu, što ŭ Barsipie (@movydyteksty)

Pachavalny finikijski nadpis z Kipra, jaki dobra ilustruje staražytnuju luboŭ da hienieałohij, jakaja taksama pradstaŭlena, naprykład, u hienieałahičnych śpisach Biblii, a taksama šyroka raspaŭsiudžanuju praktyku pierachodu pasad ad baćki da syna. Fota: Dom Nabu, što ŭ Barsipie

Jašče adzin niedaacenieny kanał viadzie historyk Illa Łapušanski. Jon pryśviečany historyi Miesapatamii, pomnikam manumientalnaha mastactva i piśmienstva. Najbolš uvahi aŭtar nadaje staražytnym siemickim movam, takim jak finikijskaja i akadskaja — dla apošniaj jon navat padrychtavaŭ nievialiki ŭvodny padručnik, apublikavany na kanale. Kanał aktyŭna vioŭsia ŭ 2024 hodzie, ale nie abnaŭlaŭsia z krasavika hetaha hoda — moža, novyja padpisčyki i kamientatary stanuć šturškom dla aŭtara praciahnuć pracu nad im.

Adčuvalny ŭschodni ŭchił

Nielha nie zaŭvažyć, što amal usie ź pieraličanych kanałaŭ pryśviečany Uschodu, navat tema kryžackich pachodaŭ, pry ŭsioj, zdavałasia b, kancentravanaj jeŭrapiejskaści, u vyniku viadzie na toj ža Blizki Uschod — cel bolšaści takich pachodaŭ.

Za vyklučeńniem «pramiežkavaj» tematyki kryžakoŭ, niama nivodnaha kanała, pryśviečanaha historyi i kultury Jeŭropy ci Amieryki: hrečaskaj i rymskaj antyčnaści, rańniamu siaredniaviečču, eposie Adradžeńnia, Refarmacyi, jeŭrapiejskaj kałanizacyi, napaleonaŭskim vojnam, historyi susiednich Polščy ci krain Bałtyi i hetak dalej.

Peŭna, razhadkaj takoha pierakosu kryjecca ŭ tym, što biełaruskaja navuka tak i nie zmahła pieraadoleć śpiecyfiku, zakładzienuju za savieckim časam: Zachad byŭ zabaronieny i zakryty «Žaleznaj zasłonaj», a hłabalny Uschod byŭ śfieraj intaresaŭ i ideałahičnaj baraćby z kapitalistyčnym śvietam.

Daśledavańnie zachodnich krain było abmiežavanaje i mahło ŭsprymacca jak simpatyi da «buržuaznaha ładu», a śpiecyjalisty pa družalubnych krainach «treciaha śvietu», adčuvalnych da idej sacyjalizmu, byli zapatrabavanyja ŭ SSSR.

Siońnia Biełaruś apynułasia ŭ padobnaj situacyi, kali być śpiecyjalistam pa Polščy, Litvie ci Hiermanii niebiaśpiečna, a śpiecyjalistam pa Indyi, Jehipcie — u niejkim sensie praściej. 

Kamientary3

  • Hryb
    08.08.2025
    Usio praściej - spiacy pa Eüropie üžo źjechali ü Eüropu i pracujuć u eürapiejskich instytutach. Za narmalnyja eürahrošy.
  • Dziakuj
    08.08.2025
    Na biełaruskamoŭnyja padpišusia, ruskamoŭnyja niachaj ŭ Maskvie čytajuć
  • .
    08.08.2025
    Słušnyja vysnovy. U impieryjach vyvučajuć toje, što žadajuć akupavać.

Ciapier čytajuć

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy4

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy

Usie naviny →
Usie naviny

«Znajšli tolki adzin pačak — vypadkova». Z prodažu źnikła papularnaja dziciačaja hipaalerhiennaja sumieś1

9 žniŭnia ŭ Varšavie źjavicca bieł-čyrvona-biełaje padśviatleńnie8

Paŭnočny karejec abviazaŭsia pienapłastam i moram uciok upłaŭ. Płyŭ 10 hadzin6

Tramp sustreniecca z Pucinym, kali toj pierad tym sustreniecca ź Zialenskim6

U Minsku i vakolicach pabudujuć novyja žyłyja rajony3

Mužčyna tačyŭ nož i zahinuŭ

«Treba razvaročvać aŭtobusy». Pieravozčyki damovilisia zmahacca ź ludźmi, jakija pierasadžvajucca na miažy9

Italija płanuje pabudavać najdaŭžejšy padviesny most u śviecie — u Sicyliju6

Azierbajdžan i Armienija adkryjuć transpartny kalidor pry ŭdziele ZŠA i biez udziełu Rasii6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy4

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić