Čat GPT budzie pieradavać śpiecsłužbam razmovy, dzie ŭbačyć pahrozu žyćciu inšych
Kampanija paćvierdziła aŭtamatyčny manitorynh razmovaŭ u ChatGPT i ručnuju pravierku «vysokaryzykoŭnych» vypadkaŭ. Zapyty pra samahubstva ci samapaškodžańnie ŭ palicyju pakul nie nakiroŭvajucca, ale pytańni da prazrystaści palityki kampanii i pryvatnaści čataŭ zastajucca.

OpenAI apublikavała 26 žniŭnia 2025 hoda dopis «Helping people when they need it most», dzie ŭpieršyniu prama paviedamiła: kali sistemy fiksujuć, što karystalnik płanuje naškodzić inšym, razmova budzie praviaracca ŭ ručnym režymie. U vypadku «nieadkładnaj pahrozy surjoznaj fizičnaj škody inšym» kiejs mohuć pieradać u pravaachoŭnyja orhany. Pry hetym kampanija admysłova adznačaje, što vypadki patencyjnaj škody siabie samomu ŭ palicyju zaraz nie pieranakiroŭvajucca.
Vydańnie Futurism ličyć, što hety padychod — toje samaje, što «padsłuchać razmovu i danieści ŭ palicyju». Jany padkreślivajuć, što OpenAI nie raskryvaje, jak pracuje ichniaja sistema.
OpenAI abhruntoŭvaje nieabchodnaść takoj pracedury ŭłasnymi praviłami vykarystańnia: zabaronu na škodu sabie ci inšym, raspracoŭku zbroi, niezakonnyja dziejańni i abychod achoŭnych miechanizmaŭ. Ale ni ŭ praviłach, ni ŭ błohu niama jasnych kryteryjaŭ taho, jakija słovy ci scenary dakładna pryviaduć da ručnoha ahladu i dalejšaj pieradačy ŭładam.
Dopis OpenAI aŭtary Futurism źviazvajuć z chvalaj hučnych trahiedyjaŭ. Vydańnie nahadvaje historyju z «AI-psichozam», jakaja skončyłasia zabojstvam maci i samahubstvam syna. Paśla jaje OpenAI jašče raz padkreśliła, što «časam sutykajecca ź ludźmi ŭ vostrym kryzisie» i ŭzmacniaje achoŭnyja miechanizmy.
Kampanija OpenAI śćviardžaje, što ŭžo pieraklučyła ChatGPT na GPT-5 i ŭkaraniaje «safe completions» — prapracoŭku scenaroŭ, kali sistema zaŭždy daje biaśpiečnyja dla karystalnikaŭ adkazy. Taksama kampanija płanuje stvaryć daviedniki pa dapamozie, łakalizavanyja dla roznych rehijonaŭ, zabiaśpiečyć chutki dostup da ekstrannych słužbaŭ i dadatkovyja achoŭnyja miechanizmy dla padletkaŭ.
Paralelna razhortvajecca šyrejšaja dyskusija pra kanfidencyjnaść čat-botaŭ sa štučnym intelektam. Sem Altman niadaŭna pryznaŭ, što razmovy z ChatGPT nie achoŭvajucca jurydyčnaj tajnaj, jak z terapieŭtam abo advakatam, i kampanija moža być vymušanaja vydavać čaty pa rašeńni suda.
OpenAI zmahajecca i z New York Times, jaki patrabuje zachoŭvać zapyty ŭsich karystalnikaŭ da ChatGPT na nieabmiežavany termin — ciapier jany całkam vydalajucca praz 30 dzion paśla vydaleńnia. New York Times vyjhraŭ sud, i źviestki ciapier nie vydalajucca nikoli, ale kampanija sprabuje asprečyć rašeńnie.
Ale hałoŭnaje pytańnie zastajecca biez adkazu: jak abmiažoŭvajecca manitorynh čataŭ i jakija našy danyja, kamu i ŭ jakich vypadkach moža pieradavać OpenAI?
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary
Dyk kitajcam pofih chto tut kaho zabić choča.
Maksimum, možaš padniać u siabie opensors madel i ź joj hulacca