Amierykanski matylok pajadaje Homielščynu. Drevy — jak ź filmaŭ žachaŭ
U Homielskaj vobłaści z-za amierykanskaha biełaha matylka abviaścili karancin u niekalkich rajonach.

Hety vusień raspaŭsiudžvajecca ŭ nas z-za paciapleńnia klimatu, raskazali na ANT. Z-za jaho pražerlivaści biełarusy mohuć zastacca biez uradžaju jabłykaŭ i hruš.
Drevy, pajedzienyja matylom, niby ź filmaŭ žachaŭ — zachutanyja ŭ biełaje pavucińnie, z kasmatymi vusieniami. Vusieniaŭ byvaje tak šmat, što čutno, jak jany abhryzajuć liście.
Vusień amierykanskaha biełaha matylka ŭvachodzić u śpis najbolš niebiaśpiečnych škodnikaŭ płaniety. Jany jaduć kala 300 vidaŭ raślin. Adno zdarovaje dreva vusieni źniščajuć za try-čatyry dni.
Amierykanski matylok vyjaŭleny ŭ Homieli, Brahinie, Naroŭli, Śvietłahorsku, Žłobinie, Vietcy.
Zmahajucca z vusieniem praz abrezku paškodžanych halinak i ich spalvańnie, spalvańnie apałaha liścia i apyrskvańnie insiektycydami.
Kamientary