Hramadstva1313

Na terytoryi Motaviełazavoda stvarajuć novy kvartał z kaviarniami i kramami. Što tam

Na terytoryi Motaviełazavoda na Partyzanskim praśpiekcie, dzie padychodzić da kanca budoŭla Minskaha haradskoha technaparka, adkryŭsia kvartał dla ŭsich žadajučych — z mahazinami i kaviarniami. Užo zapracavali Galanteya, firmovyja mahaziny «Atłant», «Słodyč», «Karavaj» i nie tolki. Realt pahladzieŭ, što ŭžo pracuje na abnoŭlenaj placoŭcy, i jak jana vyhladaje.

Sučasnyja fasady čyrvonaha koleru vidać z Partyzanskaha praśpiekta. Raniej u hetych karpusach byŭ Motaviełazavod, a ciapier tut — Minski haradski technapark. Heta amal 200 tysiač kvadrataŭ ofisaŭ, składoŭ i łabaratoryj kampanij-rezidentaŭ. Da kanca hoda budaŭnictva technaparka płanujuć zaviaršyć. Akramia technaparka na płoščach viełazavoda stvarajuć i nievialiki kvartał z mahazinami i kaviarniami.

Pieršyja łakacyi ŭžo adkrylisia. 

Ciapier u kvartale pracuje niekalki mahazinaŭ i kaviarniaŭ. U vialikim mahazinie «Atłant» pradajecca roznaja technika, kamplektujučyja, možna znajści štości pa drobiazi. Asobna jość zona ŭcenki. Tut vystaŭleny pazicyi sa źnižkami. Naprykład, adzin z chaładzilnikaŭ pradajecca paśla ramontu. Kaštuje 1 445 rubloŭ. Hetaja ž madel jość u mahazinie i novaja — za 2 147 rubloŭ.

Bolšaść tavaraŭ, pradstaŭlenych u mahazinie, ad «Atłanta» — pralnyja mašyny, chaładzilniki, mikrachvaloŭki, ale jość drobnaja bytavaja technika brenda Aresa. Akramia hetaha, pradajucca patelni i bytavaja chimija.

Jość u kvartale i firmovy mahazin ad «Motaviełazavoda». Tut vialiki vybar viełasipiedaŭ, jość skutery i mapiedy.

Tut ža — vialiki mahazin ad Galanteya — dobry vybar i niadrennyja źnižki. Naprykład, torbu z naturalnaj zamšy možna kupić sa źnižkaj bolš za sto rubloŭ — za 263 rubli zamiest 375.

Pad šyldaj «Staličny standart» pradajuć kvietki i harodninu. Heta sietka Minskaha parnikova-ciapličnaha kambinata. U asartymiencie — pakajovyja i zrezanyja kvietki, pamidory i hurki.

U «Karavaja» pamiaškańnie davoli vialikaje i śvietłaje. Naviedvalniki tut uvieś čas jość. Možna ŭziać kavu i ježu z saboj ci pierakusić na miescy. Jość stały sa kresłami i kanapy. Asartymient i ceny — standartnyja dla «Karavaja». Kapučyna pradajecca za 3 rubli 60 kapiejek, amierykana abydziecca ŭ 2 rubli 68 kapiejek, čaj kaštuje 5 rubloŭ. Samaje tannaje pirožnaje — trubačka ź białkovym kremam — rubiel 21 kapiejka. Praktyčna luby desiert možna kupić da 3 rubloŭ. Pradajucca pirahi na vahu, čabureki, piražki i bielašy.

Jašče adzin punkt, dzie možna kupić prysmaki, — mahazin «Słodyč». Tut pachnie cukierkami, jość varyjanty na vahu i šmat fasavanaj pradukcyi.

Paabiedać možna ŭ kaviarni «Lidar». Pa farmacie bolš padobna na stałovuju, ale vielmi prybranuju.

Što jašče tut adkryjecca?

Miarkujučy pa šyldach, jašče zapracuje mahazin mužčynskaha adzieńnia biełaruskaha brenda Lemongrass. Taksama adkryjecca mahazin miakkaj i korpusnaj mebli Fabrus. Akramia hetaha, užo jość šylda rybnaj kramy «Marskija siezony».

Kamientary13

  • Piatrok
    06.10.2025
    Žyć stała łučše! Žyć stała viesieleje!
  • Łukanomika
    06.10.2025
    - fara ċja?
    - kitajskaja
    - ŝitki ċji?
    - kitajskije
    - dvihatiel čiej?
    - kitajskij
    - jeśli vviedut sankcii, čto budieš diełať?
    - ŝitki...
    )))))).
  • Saúhas Haradziec
    06.10.2025
    Razvaliú praklaty Valet i hety paśpiachovy zavod

Ciapier čytajuć

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?3

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Usie naviny →
Usie naviny

U Sierbii zdymajuć film pa «Alpijskaj baładzie» Vasila Bykava3

U homielskaj karcinnaj halerei razrekłamavali mierapryjemstva z nahody Dnia śviatoha Valancina. A paśla spałochalisia i admianili1

Kaleśnikava raskazała, u čyjoj kvatery i jak jana ciapier žyvie11

Adzin trenier pracuje na Alimpijadzie adrazu z 16‑ciu fihurystami z 13‑ci krain. Tolki paśpiavaj pieraapranacca6

«Vysłuchaju vaša nyćcio. Doraha». Dypłamavany śpiecyjalist Illa Dabratvor prapanuje psichałahičnyja kansultacyi16

Pobač z Kurhanom Słavy za miljon dołaraŭ pradajuć staruju bazu adpačynku. Što heta za abjekt?

Raźvitańnie z Ramanam Cymbieravym adbudziecca ŭ piatnicu

«Boinh» Łukašenki dalacieŭ by da Vašynhtona, ale…8

«Jana była vielmi ahresiŭnaj». Tramp raspavioŭ, jak pakaraŭ Šviejcaryju mytami ŭ 39%12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?3

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić