Zdareńni

«Nam nie patrebny emocyi — patrebna dapamoha». Mama źnikłaha čatyry dni tamu Maksima raspaviała pra pošuki syna i padtrymku ludziej

U Biarezinskim rajonie ŭžo čaćviortyja sutki praciahvajucca pošuki 14‑hadovaha Maksima Ziańkoviča, jaki ranicaj 8 listapada pajechaŭ na viełasipiedzie ź vioski Karbaŭskaje i nie viarnuŭsia, piša «Minskaja praŭda».

Mama Maksima Viktoryja raskazała nam pra toje, jak prachodzić pošuk syna i pra padtrymku ludziej.

— Jak vy trymajeciesia?

— Kali ščyra, ciažka. Ale nas padtrymlivaje viera i ludzi. Stolki spahadlivych! Bačycie Instagram? Tam ludzi z Homiela, ź Minska, z Bresta — usie chočuć pryjechać dapamahčy. Heta nievierahodna.

— Vałanciory, žurnalisty — usie adhuknulisia…

— Tak, ale viedajecie, jość roźnica. My ŭdziačny tym, chto dapamahaje pa-sapraŭdnamu — infarmacyjna i spravaj. Niekatoryja sprabavali vycisnuć z nas emocyi. Chtości pryjazdžaje prosta dziela karcinki — sa ślazami, ź mikrafonam. Ale heta nie treba. Zaraz važnaja nie drama, a dapamoha. Ludziam patrebna kankretyka — chto, dzie, što robić.

— Vałancioraŭ šmat?

— Vielmi. Siońnia znoŭ pryjazdžajuć našy — buduć pryvozić ježu, čaj. Chtości bienzin, chtości pradukty. My kaardynujem usio, kab chapała tym, chto ŭ lesie. Minsk uvieś uklučyŭsia — ludzi telefanujuć, pišuć, pytajucca, čym dapamahčy.

— Vy pracujecie ci zaraz u adpačynku pa dohladzie dziciaci?

— Tak, znachodžusia pa dohladzie. Ale kalehi padtrymlivajuć — siońnia pryjeduć, pryviazuć usio, što treba.

— Kolki jašče buduć šukać?

— Pakul jość nadzieja i ludzi. Stolki, kolki chopić sił u vałancioraŭ i milicyi. Adzin z kaardynataraŭ skazaŭ mnie: kolkaść ludziej tolki raście. Heta jašče nie miaža. Učora prychodziŭ miascovy doktar. My tady byli ŭ lesie, jon padyšoŭ, pahavaryŭ, padtrymaŭ. Vielmi dobryja słovy skazaŭ… «Viercie, što Boh dapamoža jaho znajści».

— Vy miascovaja?

— Nie. Heta vioska rodnych muža. My prosta pryjazdžali dapamahčy im z haspadarkaj — dach chacieli ramantavać… A ciapier voś usio heta.

Doma chłopčyka čakaje jaho vierny siabar — sabaka pa mianušcy Beła. Joj vosiem hadoŭ, i Maksim vielmi jaje lubić.

— Beła ŭvieś čas siadzić kala dvara, azirajecca, čakaje. Kala doma raźbity łahier, i ludzi nie sychodziać — usie vierać, što Maksim znojdziecca, — raskazała mama chłopčyka.

Jana taksama stvaryła staronku ŭ sacsietkach z prośbaj ab dapamozie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić