Kultura

Pamierła aktrysa Śviatłana Jacevič

Aktrysa Śviatłana Jacevič pamierła ŭ dvaccatych datach listapada. Pra heta ŭ sacyjalnych sietkach paviedamili jaje siabry. Dakładnaja data śmierci nie nazyvajecca. Joj było 57 hadoŭ.

U dzievianostyja hady Jacevič ihrała ŭ minskim teatry «Dzie-Ja?» (ciapier Novy dramatyčny). Praktyčna ŭsie pastanoŭki mieli paralelnyja biełaruskamoŭnyja i anhłamoŭnyja varyjanty. Kalektyŭ šmat razoŭ braŭ udzieł u teatralnych fiestyvalach u krainach Bałtyi, va Ukrainie i Rasii, a taksama ŭ Edynburhu ŭ Šatłandyi, piša «Lusterka».

U dziasiatyja hady pracavała ŭ Minskim abłasnym dramatyčnym teatry (u Maładziečnie) i ŭ staličnym Kamiernym dramatyčnym teatry. Zdymałasia ŭ sieryjałach «Dvoje žančyn i mužčyna», «Ecce homo», «Muchtar. Novy śled».

Jacevič stvaryła ŭłasny teatr dla ludziej ź sindromam Daŭna. «U 2007 hodzie mnie trapiłasia abjava: patrebien čałaviek dla reabilitacyi pacyjentaŭ u darosły psichanieŭrałahičny internat № 3 u Navinkach. I voś ja pajšła pracavać tudy», — raspaviadała jana ŭ intervju. U nastupnym hodzie jana stvaryła teatr «Soniečnyja dzieci» hramadskaha abjadnańnia «Daŭn sindrom», jaki dziejničaŭ pry Terytaryjalnym centry sacabsłuhoŭvańnia nasielnictva Maskoŭskaha rajona Minska.

«Dzietki ź sindromam Daŭna — maje lubimyja. Nu jak dzieci, niekatorym ź ich i pa 35 hadoŭ, ale jany ŭsio roŭna dzieci. Hałoŭnaje, što heta ludzi, jakim možna vieryć. U ich ža niama druhoha dna: jany złujuć — značyć złujuć, radujucca — značyć radujucca, prymajuć ciabie — značyć prymajuć, nie — dyk pajšoŭ adsiul», — kazała Jacevič.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu25

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu

Usie naviny →
Usie naviny

Amierykancy lubiać havaryć pra zaniapad Jeŭropy. Ale bolšaść jeŭrapiejcaŭ žyvie lepš za ich. Praŭda, jašče nie biełarusy23

Italjanskaja piceryja ŭ Kryvoj Biarozie znoŭ zapracavała, ale radujucca hetamu nie ŭsie1

Płastykavyja butelki mohuć nie tolki zaśmiečvać akijan, ale i ratavać žyćci delfinaŭ

Dziaŭčyna ŭ Homieli schadziła da stamatołaha i była ŭražanaja canoj. Paśla publičnaha skandału canu źnizili11

25‑hadovy futbalist zbornaj PAR pamior paśla viartańnia z čempijanatu śvietu1

U Iranie ŭskłali adkaznaść za ŭdar pa sudnach u Armuzskim pralivie na «niepadkantrolnyja elemienty»1

Pry raskopkach kala Safii ŭ Połacku znajšli frahmienty ściany XII stahodździa

Kab sačyć za pastaŭkami zbroi Ukrainie, Rasija ŭzłomvaje cyvilnyja kamiery ŭ Jeŭropie1

«A potym čuju voklič kantralora: «Puškin, ty što daŭbanuŭsia?». Mikałaj Dziadok raskazaŭ pra apošnija dni Alesia Puškina ŭ turmie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu25

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić