Zdaroŭje

Horš tolki kureńnie: maštabnaje daśledavańnie pakazała, što niedachop snu mocna źviazany sa skaračeńniem praciahłaści žyćcia

Miljony ludziej u śviecie štodzionna nie vysypajucca, ihnarujučy rekamiendavanyja dla darosłych minimum 7 hadzin snu. Adnak navukoŭcy bjuć tryvohu: novaje maštabnaje daśledavańnie, jakoje achapiła 3143 akruhi ZŠA, pakazała, što chraničny niedastatkovy son naŭprost skaračaje praciahłaść žyćcia. Vykarystoŭvajučy źviestki za 2019‑2025 hady, navukoŭcy vyjavili značnuju admoŭnuju karelacyju: čym mienš ludzi ŭ akruzie niedasypali, tym daŭžej jany žyli.

Fota: Guido Mieth Getty Images

Novaje maštabnaje daśledavańnie, praviedzienaje navukoŭcami z Arehonskaha ŭniviersiteta achovy zdaroŭja i navuki, pakazvaje na važnaść snu dla zdaroŭja i daŭhalećcia.

Miljony amierykancaŭ štodnia śpiać niedastatkova, to bok, mienš za 7 hadzinaŭ za noč dla darosłaha čałavieka. Viadoma, što niedastatkovy son pavialičvaje ryzyku zaŭčasnaj śmierci ŭvohule. Ale raniej nie daśledavałasia, jak mienavita jon upłyvaje na praciahłaść žyćcia na miascovym uzroŭni, u asobnych akruhach i štatach ZŠA, vielmi roznych pa hieahrafii, dabrabycie i ładzie žyćcia.

Fota zhienieravanaje niejrasietkaj

Dla analizu navukoŭcy vykarystali źviestki apytańniaŭ Centraŭ kantrolu i prafiłaktyki zachvorvańniaŭ za pieryjad z 2019 da 2025 hoda, achapiŭšy ŭsie 3143 akruhi ZŠA.

Vyniki pakazali, što u siarednim čym lepš ludzi spali, tym daŭžej žyli.

Kab paćvierdzić značnaść snu, daśledčyki vykarystoŭvali składanyja statystyčnyja madeli, uklučyŭšy ŭ ich inšyja viadomyja čyńniki ryzyki śmierci, takija jak kureńnie, niezdarovaje charčavańnie i brak fizičnaj aktyŭnaści.

Vyjava zhienieravanaja niejrasietkaj

Z usich faktaraŭ, uklučanych u pieršuju madel, tolki kureńnie źmianšała praciahłaść žyćcia bolej, čym niedastatkovy son (admoŭny kaeficyjent -0.31 u kureńnia suprać -0.18 u niedasypańnia). U druhuju madel dadali atłuścieńnie i dyjabiet. Ale niedastatkovy son zastaŭsia adnym z samych značnych faktaraŭ (-0.08), sastupajučy siłaj uździejańnia tolki kureńniu (-0.28) i chvaravitamu atłuścieńniu (-0.18).

Aŭtary kažuć, dastatkovy son maje vielizarnaje značeńnie dla zdaroŭja i moža stać faktaram, jaki dapamoža pavialičyć daŭhalećcie ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie. Daśledvańnie pakazvaje, što dastatkovy son mocna ŭpłyvaje na praciahłaść žyćcia niezaležna ad uzroŭniu dachodu, dostupu da miedycynskich pasłuh ci hieahrafii.

Aŭtary padkreślivajuć, što niedastatkovy son — heta mienš za 7 hadzin rehularnaha snu za noč dla darosłaha čałavieka. Hetaja ličba hruntujecca na sumiesnym zaklučeńni Amierykanskaj akademii miedycyny snu i amierykanskaha Tavarystva daśledavańnia snu.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Iran aficyjna paćvierdziŭ hibiel ajatały Ali Chamieniei. Abvieščana 40‑dzionnaja žałoba40

Iran aficyjna paćvierdziŭ hibiel ajatały Ali Chamieniei. Abvieščana 40‑dzionnaja žałoba

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

U centry Minska zahinuŭ mužčyna, jaki kataŭsia pa Śvisłačy na sapbordzie3

Łukašenka na Łahojščynie pakałupaŭsia viłkami ŭ cialačym hnoi32

Praz port u Kłajpiedzie ŭ minułym hodzie pieravieźli kala 1 miljona ton biełaruskich i rasijskich hruzaŭ5

U Dubai abłomki iranskaj rakiety ŭpali kala piacizorkavaha hatela VIDEA2

CACHAŁ zajaviŭ pra zaviaršeńnie maštabnaha ŭdaru pa Iranie2

U Izraili pakazali ŭdary pa iranskich vajskoŭcach, jakija rychtavali rakiety da pusku VIDEA2

Padčas atak na Iran mahli zahinuć ministr abarony i kamandzir Korpusa vartavych isłamskaj revalucyi3

Nad Minskam siońnia bačyli pierystyja abłoki FOTAFAKT2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Iran aficyjna paćvierdziŭ hibiel ajatały Ali Chamieniei. Abvieščana 40‑dzionnaja žałoba40

Iran aficyjna paćvierdziŭ hibiel ajatały Ali Chamieniei. Abvieščana 40‑dzionnaja žałoba

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić