Zdaroŭje

Horš tolki kureńnie: maštabnaje daśledavańnie pakazała, što niedachop snu mocna źviazany sa skaračeńniem praciahłaści žyćcia

Miljony ludziej u śviecie štodzionna nie vysypajucca, ihnarujučy rekamiendavanyja dla darosłych minimum 7 hadzin snu. Adnak navukoŭcy bjuć tryvohu: novaje maštabnaje daśledavańnie, jakoje achapiła 3143 akruhi ZŠA, pakazała, što chraničny niedastatkovy son naŭprost skaračaje praciahłaść žyćcia. Vykarystoŭvajučy źviestki za 2019‑2025 hady, navukoŭcy vyjavili značnuju admoŭnuju karelacyju: čym mienš ludzi ŭ akruzie niedasypali, tym daŭžej jany žyli.

Fota: Guido Mieth Getty Images

Novaje maštabnaje daśledavańnie, praviedzienaje navukoŭcami z Arehonskaha ŭniviersiteta achovy zdaroŭja i navuki, pakazvaje na važnaść snu dla zdaroŭja i daŭhalećcia.

Miljony amierykancaŭ štodnia śpiać niedastatkova, to bok, mienš za 7 hadzinaŭ za noč dla darosłaha čałavieka. Viadoma, što niedastatkovy son pavialičvaje ryzyku zaŭčasnaj śmierci ŭvohule. Ale raniej nie daśledavałasia, jak mienavita jon upłyvaje na praciahłaść žyćcia na miascovym uzroŭni, u asobnych akruhach i štatach ZŠA, vielmi roznych pa hieahrafii, dabrabycie i ładzie žyćcia.

Fota zhienieravanaje niejrasietkaj

Dla analizu navukoŭcy vykarystali źviestki apytańniaŭ Centraŭ kantrolu i prafiłaktyki zachvorvańniaŭ za pieryjad z 2019 da 2025 hoda, achapiŭšy ŭsie 3143 akruhi ZŠA.

Vyniki pakazali, što u siarednim čym lepš ludzi spali, tym daŭžej žyli.

Kab paćvierdzić značnaść snu, daśledčyki vykarystoŭvali składanyja statystyčnyja madeli, uklučyŭšy ŭ ich inšyja viadomyja čyńniki ryzyki śmierci, takija jak kureńnie, niezdarovaje charčavańnie i brak fizičnaj aktyŭnaści.

Vyjava zhienieravanaja niejrasietkaj

Z usich faktaraŭ, uklučanych u pieršuju madel, tolki kureńnie źmianšała praciahłaść žyćcia bolej, čym niedastatkovy son (admoŭny kaeficyjent -0.31 u kureńnia suprać -0.18 u niedasypańnia). U druhuju madel dadali atłuścieńnie i dyjabiet. Ale niedastatkovy son zastaŭsia adnym z samych značnych faktaraŭ (-0.08), sastupajučy siłaj uździejańnia tolki kureńniu (-0.28) i chvaravitamu atłuścieńniu (-0.18).

Aŭtary kažuć, dastatkovy son maje vielizarnaje značeńnie dla zdaroŭja i moža stać faktaram, jaki dapamoža pavialičyć daŭhalećcie ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie. Daśledvańnie pakazvaje, što dastatkovy son mocna ŭpłyvaje na praciahłaść žyćcia niezaležna ad uzroŭniu dachodu, dostupu da miedycynskich pasłuh ci hieahrafii.

Aŭtary padkreślivajuć, što niedastatkovy son — heta mienš za 7 hadzin rehularnaha snu za noč dla darosłaha čałavieka. Hetaja ličba hruntujecca na sumiesnym zaklučeńni Amierykanskaj akademii miedycyny snu i amierykanskaha Tavarystva daśledavańnia snu.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im14

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA ŭžo płyvie pieršy tankier z rasijskim dyzielem13

Ukraina atakavała Haradziec u Nižaharodskaj vobłaści. Tam raźmieščany data-centr Fiederalnaj padatkovaj słužby Rasii1

Biełaruska atrymała redki DNŽ u Polščy. Jaje adnosiny praviarali navat u kramie «Žabka»7

U Minsku admianili sustreču ź lidaram duchoŭnaha fondu, jaki paraŭnoŭvajuć ź siektaj — a płanavali sabrać «Čyžoŭka-Arenu»16

Rubia nahadaŭ, što va Uźbiekistanie rasijskaja mova nie maje aficyjnaha statusu. Heta vyklikała burnuju dyskusiju10

Pad Vaŭčanskam zahinuŭ 40‑hadovy «Zubr» z Aršanskaha rajona. Vajavać za Rasiju jon pajšoŭ praz daŭhi9

U suśvietny prakat siońnia vychodzić «Kłara i Sonca». U hałoŭnaj roli — zorka «Uensdej»1

U Biełarusi płanujuć zapuścić viaskovyja maršrutki pa zajaŭkach3

Hetaja kniha pra «tradycyjnuju žonku» stała adnoj z samych papularnych u 2026‑m i ŭžo zacikaviła Halivud7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im14

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić