Śviet2222

Novy mer Ńju-Jorka publična pasvaryŭsia z Trampam praz Madura

Novy mer Ńju-Jorka Zochran Mamdani ŭžo na treci dzień pracy na pasadzie adkryta vystupiŭ suprać prezidenta ZŠA Donalda Trampa. Jak piša The New York Times, pryčynaj staŭ zachop vieniesuelskaha lidara Nikałasa Madura amierykanskimi vajskoŭcami ŭ Karakasie.

Zochran Mamdani i Donald Tramp padčas sustrečy ŭ Biełym domie 21 listapada 2025 hoda. Taja sustreča była niečakana ciopłaj i pryjaznaj. Fota: AP Photo/Evan Vucci

U subotu, 3 studzienia, Mamdani apublikavaŭ dopis u sacsietcy X, dzie rezka asudziŭ apieracyju, nazvaŭšy jaje hrubym imknieńniem da źmieny ŭłady ŭ inšaj krainie. Na jaho dumku, adnabakovy napad na suvierennuju dziaržavu źjaŭlajecca aktam vajny i parušaje jak fiederalnaje, tak i mižnarodnaje prava. Ciapier Madura znachodzicca ŭ śledčym izalatary ŭ Ńju-Jorku.

Padčas havorki z žurnalistami mer paviedamiŭ, što asabista patelefanavaŭ Trampu i vykazaŭ adkrytuju niazhodu z praviedzienaj siłavoj apieracyjaj. Pa słovach Mamdani, jon vyrazna abaznačyŭ svaju pazicyju, paśla čaho razmova była zavieršanaja. Jak adreahavaŭ prezident, mer udakładniać nie staŭ. U administracyi Trampa taksama admovilisia kamientavać situacyju.

NYT nahadvaje, što jašče ŭ listapadzie sustreča Trampa i novaabranaha mera ŭ Avalnym kabiniecie prajšła niečakana ciopła: tady prezident chvaliŭ Mamdani i nazyvaŭ jaho razvažlivym čałaviekam. Adnak kanflikt pamiž imi ŭźnik značna chutčej, čym možna było čakać.

Vydańnie adznačaje, što napružanaść situacyi ŭzmacniajecca tym, što Tramp kantraluje raźmierkavańnie fiederalnaha finansavańnia Ńju-Jorka i pry žadańni moža istotna ŭskładnić pracu haradskoj ułady.

U Ńju-Jorku žyvuć tysiačy vieniesuelcaŭ — adna z hrup imihrantaŭ, jakaja raście chutkimi tempami. Mnohija ź ich uciakli ad režymu Madura, i Mamdani raniej abiacaŭ im padtrymku. Pakul niezrazumieła, ci zapatrabuje sudovy praces nad Madura značnych vydatkaŭ z haradskoha biudžetu, u tym liku na dadatkovyja miery biaśpieki.

Jak nahadvaje hazieta, Ńju-Jork užo mieŭ dośvied sudovych pracesaŭ nad vysokapastaŭlenymi abvinavačanymi. Naprykład, padčas utrymańnia ŭ horadzie mieksikanskaha narkabarona Chaakina «El Čapa» Husmana ŭłady byli vymušanyja pierakryvać Bruklinski most padčas jaho pieravozak, što istotna paralizavała ruch transpartu.

Demakrat-sacyjalist Zochran Mamdani zastupiŭ na pasadu mera Ńju-Jorka z 1 studzienia. Jon pieršy mer-musulmanin u historyi hetaha horada. 2 studzienia jon prynios publičnuju prysiahu, pakłaŭšy ruku nie na Bibliju, jak heta było zvyčajna, a na Karan. 

Kamientary22

  • Sovsiem užie
    04.01.2026
    Pusť etot Mamdani łučšie sprosit samich vieniesuelciev, čto oni dumajut o Maduro! Otviet jeho silno udivit.)
  • Jurij Bieźmienov
    04.01.2026
    Amierika, očievidno, «boleje silnaja siła», kotoruju kommunizm nie v sostojanii pobiediť. No etu naciju možno pobiediť s pomoŝju priedvaritielnych usłovij, kotoryje ja opisał, sozdannych samimi amierikancami, i otvleċ vnimanije Amieriki ot etich śmiertielno opasnych usłovij. Situacija pochoža na dom, vładielcy kotoroho chraniat vzryvčatyje i lehkovospłamieniajuŝijesia matieriały VNUTRI. Dla toho čtoby uničtožiť etot dom, protivnik nie dołžien vłamyvaťsia v nieho fizičieski. Dostatočno, razžieċ požar u bližajšiej sosiedniej dvieri i ždať, poka vietier podujet v nužnom napravlenii. Za eto vriemia protivnik možiet «podkinuť vładielcam nieskolko vielikich idiej», čtoby tie sporili o čiem-to, otvlekajuŝiem ich vnimanije ot proischodiaŝieho siejčas požara. Ochrana okružajuŝiej sriedy, osvoboždienije hiejev ili prava domašnich životnych – eto tipy sporov, nie javlajuŝichsia kritičieski važnymi, no oni otvlekajut vnimanije Amieriki ot riealnoj opasnosti. Umnyje ludi zamietili by ohoń i ubrali by lehkovospłamieniajuŝijesia priedmiety i matieriały DO TOHO, kak dom zahoritsia. Poleznyje idioty budut prodołžať sporiť o tom, konstitucionno li eto ili niet płatiť požarnym, ili o ravienstvie muža i žieny v diełach domašnieho choziajstva (komu vynosiť musor), poka nastojaŝij moŝnyj vzryv nie raźniesiet ich osłablennyje mozhi po okriestnostiam.
  • BvZ
    04.01.2026
    On v piervuju očieried́ musulmanin, potom socialist i tolko potom hraždanin SŠA. Poetomu čto jeŝio stoiło ožidať ot nieho kohda levoho diktatora-socialista otstranili ot vłasti. Solidarnosť mieždu politikami levoho kryła očień chorošo raźvita vnie zavisimosti ot hraždanstva

Ciapier čytajuć

Biełarus palacieŭ u Nicu praz Stambuł — ciapier jon u komie ŭ francuzskaj balnicy. Miascovyja miedyki rajać adklučać jaho8

Biełarus palacieŭ u Nicu praz Stambuł — ciapier jon u komie ŭ francuzskaj balnicy. Miascovyja miedyki rajać adklučać jaho

Usie naviny →
Usie naviny

Tejłar Śvift vyjdzie zamuž užo zaŭtra?2

Tak vyhladaje žyły dom u Kijevie, u jaki siońnia ŭnačy trapiła rasijskaja rakieta6

Cichanoŭskaja zrabiła sełfi ŭ vyšyvancy FOTAFAKT16

Dron prylacieŭ u pasažyrski aŭtobus na miažy Rasii i Biełarusi17

Supracoŭnica zavoda ŭ Słucku pakazała padarunki da 3 lipienia — narod moŭčki zajdrościć12

Pad Minskam źbirajuć novy poŭnapamierny pikap. Voś kolki jon kaštuje4

Kolki kaštuje papłavać na ekskursijnym katamaranie pa Naračy?1

U domie na vulicy Lenina ŭ Minsku, dzie zdaryŭsia pažar, pačali mantavać časovy dach

Natalla Dulina — pra anulavany pašpart, pieramohu nad biurakratyjaj i pieršy hod u Vilni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus palacieŭ u Nicu praz Stambuł — ciapier jon u komie ŭ francuzskaj balnicy. Miascovyja miedyki rajać adklučać jaho8

Biełarus palacieŭ u Nicu praz Stambuł — ciapier jon u komie ŭ francuzskaj balnicy. Miascovyja miedyki rajać adklučać jaho

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić