Mierkavańni2727

«Liryka pra toje, što 25 žniŭnia 1991 hoda niechta pryhoža vystupiŭ, i ŭsie pamianiali svaje pohlady — heta dla mastackaha kino»

Kožny raz, kali ja čuju ramantyčnuju viersiju našaj historyi 1991 hoda pra Davida i Halijafa, pra toje, jak 30 čałaviek BNF pieramahli kansiervatyŭnuju namienkłaturnuju bolšaść, adčuvaju peŭnuju niajomkaść. Bo praź simpatyi da apazicyi BNF nie chočacca heta i abviarhać, ale razam z tym usio-taki pažadana, kab pry acency histaryčnych padziej isnavała peŭnaja abjektyŭnaść, piša ŭ fejsbuku žurnalist Vital Cyhankoŭ.

Adno z vystupleńniaŭ Zianona Paźniaka

Praŭda ŭ tym, što hetyja sapraŭdy hieraičnyja 30 ź lišnim deputataŭ apazicyi BNF pieramahali tady, kali ichnyja namahańni ŭ niejkim pytańni situacyjna ci stratehična supadali ź intaresami bolšaści, intaresami namienkłatury.

Tamu pryhožaja viersija pra toje, što 25 žniŭnia 1991 hoda Zianon Paźniak skazaŭ takuju pramovu, paśla jakoj usie kamunisty raptam vyrašyli hałasavać za niezaležnaść — hłyboka ramantyčnaja, ale błytaje pryčynu i nastupstva.

Reč u tym, što jany, namienkłatura, sami ŭžo vyrašyli, što zaraz prahałasavać za niezaležnaść im patrebna.

Adbyłosia niekalki padziej. Dniom raniej, viečaram 24-ha, za niezaležnaść prahałasavała Ukraina. Jany adčuvali, što na hetym fonie zastavacca adzin na adzin z demakratyčnaj Rasijaj Jelcyna strašnavata. I treba baranić svaje intaresy i intaresy Biełarusi.

Nahadajem, što akramia rašeńnia pra niezaležnaść u toj ža dzień prymałasia rašeńnie ab tym, što ŭsie «sajuznyja» pradpryjemstvy na terytoryi Biełarusi stanoviacca ŭłasnaściu Biełarusi. Bieź niezaležnaści heta było niemahčyma zrabić.

Spačatku prahałasavali za niezaležnaść, potym prahałasavali za toje, što ŭsie pradpryjemstvy pierachodziać va ŭłasnaść Biełarusi — tak što sajuzny centr nie moža ich sabie padparadkoŭvać i zabirać. Jany razumieli, što ŭ dadzienaj situacyi heta treba zrabić, kab być na adnym jurydyčnym uzroŭni ŭ niejkich pieramovach z Maskvoj.

Paśla vystupaŭ Paźniaka byli vystupy namienkłaturnych vysokich kiraŭnikoŭ, jakija ŭsie zaklikali hałasavać za niezaležnaść, a samaje hałoŭnaje, što vystupiŭ premjer Viačasłaŭ Kiebič, jaki skazaŭ, što tak, treba padtrymać prapanovu Zianona Stanisłavaviča.

Nichto im nie «adkryŭ vočy». Jany pa stanu na viečar 25 žniŭnia ŭžo byli hatovyja da hetaha rašeńnia. Vystupaŭ by Paźniak, nie vystupaŭ — heta b nie mieła nijakaha značeńnia. 256 hałasavali za, 0 suprać, 9 nie hałasavali.

A voś kali niešta nie supadała ź ichnymi intaresami, to jak pryhoža nie vystupali b deputaty apazicyi, heta na bolšaść nijak nie ŭpłyvała.

Užo ŭ 1992 hodzie Viarchoŭny Saviet prahałasavaŭ suprać refierendumu ab novych vybarach. Na refierendum prapanoŭvałasia pravieści vybary na asnovie novaha demakratyčnaha vybarčaha zakona, raspracavanaha apazicyjaj BNF, i stvaryć prafiesijny parłamient. Heta aznačała b źmienu nie tolki składu, ale i samoha typu palityčnaj sistemy. U płany namienkłatury heta nie ŭvachodziła.

I ŭsie vystupali pryhoža, i Paźniak, i Navumčyk, i Dziejka, i Siamdzianava, i Hiermiančuk dy inšyja. Nul efiektu. «Za» refierendum prahałasavała tolki 35 deputataŭ. Toje ž samaje ŭ 1993‑m hodzie, kali bolšaść prahałasavała, kab Biełaruś ustupiła ŭ ADKB. I hetaj dalej.

Ja, pracujučy parłamienckim karespandentam u Viarchoŭnym Saviecie štodnia ŭ 1990‑1996 hadach, mahu ŭspomnić chiba adno realna emacyjnaje hałasavańnie — za bieł-čyrvona-bieły ściah i hierb Pahonia. Tady sapraŭdy, mnohija deputaty mianiali svaju pazicyju mienavita ŭ vyniku debataŭ i dyskusij.

Ale heta, darečy, uvachodziła ŭ stratehiju namienkłatury, jakaja jak by skazała — «biarycie niezaležnaść, ściah, movu, adukacyju, kulturu — my nie suprać. Ale majomaść i ŭłada zastaniecca za nami».

Frakcyja BNF u Viarchoŭnym Saviecie składałasia prykładna z 30 čałaviek. Jana była ŭpłyvovaj intelektualna i palityčna, zdoleła damahčysia dziaržaŭnych simvałaŭ, pierajmienavańnia krainy, biełarusizacyi i inšych pryncypovych rašeńniaŭ. Ale kolkasna jana zastavałasia mienšaściu, i abjektyŭna nie mahła pieramahać u tych pytańniaŭ, kali bolšaść nie adčuvała svaje intaresy.

A liryka pra toje, što niechta pryhoža vystupiŭ, i ŭsie pamianiali svaje pohlady — heta dla mastackaha kino.

Kamientary27

  • %
    25.08.2026
    Zapieŭ Cyhankoŭ. Tavaryš vielmi j vielmi zdaŭna nie chavaje nianaviści da Paźniaka
  • frfr
    25.08.2026
    a kak otličiť kommunista ot kapitalista?
  • Biełarus' Freedom
    25.08.2026
    Žeka, chto taki V. Cyhankoŭ?

Ciapier čytajuć

U siamji Mironcavych za palityku ŭžo asudzili maci i troch siaścior. A ciapier aryštavali i muža adnoj ź siaścior3

U siamji Mironcavych za palityku ŭžo asudzili maci i troch siaścior. A ciapier aryštavali i muža adnoj ź siaścior

Usie naviny →
Usie naviny

Amierykanka zadušyła traich svaich dziaciej. Ciapier za sudom nad joj sočyć uvieś śviet, a niekatoryja žančyny stali ŭ jaje abaronu17

Stali viadomyja abjekty rakietnych udaraŭ u Daniecku ŭčora: asnoŭny i zapasny kamandnyja punkty hrupiroŭki «Centr» rasijskich vojskaŭ

U Pieciarburhu ŭzarvali aŭtamabil vajskovaha lotčyka. Jon zahinuŭ13

U Krymie zahinuła piacihadovaja Bahdana ź Biełarusi5

«Kvateru źniać ciapier — biez šancaŭ». Jak studenty zasialajucca ŭ minskija internaty2

Staronku pasła Ukrainy pa biełaruskich pytańniach pryznali «ekstremisckaj»1

Meta zapłacić 18 miljardaŭ dalaraŭ praz abvinavačańni ŭ škodzie sacsietak dla dziaciej3

U Biełarusi z 1 vieraśnia ŭ škołach pačnuć nadhladać vučniaŭ, baćkoŭ i nastaŭnikaŭ12

U Minsku ładziać vialiki žanočy forum z Chakamadaj — kvitki ad 250 rubloŭ, siarod śpikieraŭ psieŭdanavukoŭka13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U siamji Mironcavych za palityku ŭžo asudzili maci i troch siaścior. A ciapier aryštavali i muža adnoj ź siaścior3

U siamji Mironcavych za palityku ŭžo asudzili maci i troch siaścior. A ciapier aryštavali i muža adnoj ź siaścior

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić