Mova99

Dzie adznačyć Dzień rodnaj movy: padziei ŭ Biełarusi i zamiežžy

Kali vam patrebny byŭ šturšok, kab pačać havaryć pa-biełarusku, to voś jon. Častka imprez zapłanavana niepasredna na 21 lutaha, a štości projdzie ŭžo siońnia.

21 lutaha — Mižnarodny dzień rodnaj movy. Śviata ŭstanaviła JUNIESKA ŭ 1999 hodzie ŭ pamiać pra trahiedyju 1952 hoda ŭ Banhładeš (na toj čas heta była častka Pakistana), kali zabili studentaŭ, jakija zmahalisia za toje, kab bienhalskaja mova stała dziaržaŭnaj. Hałoŭnaja ideja hetaha dnia — abaraniać moŭnuju raznastajnaść i padtrymlivać movy pad pahrozaj.

Z 2009 hoda JUNIESKA ŭklučyła biełaruskuju ŭ śpis moŭ, jakim pahražaje źniknieńnie.

Z ekspazicyi filijału Dziaržaŭnaha litaraturnaha muzieja Janki Kupały ŭ v. Jachimoŭščyna. Fota aŭtara

Minsk

20 lutaha adbudziecca ahulnabiełaruskaja dyktoŭka ad Instytuta movaznaŭstva imia Jakuba Kołasa NAN Biełarusi. Afłajn jana projdzie ŭ Centralnaj navukovaj biblijatecy imia Jakuba Kołasa (vuł. Surhanava, 15). Taksama možna budzie dałučycca i anłajn — na sajcie «Kultura» Biełaruskaha radyjo (radiokultura.by) ci na chvali 102.9 FM.

U Litaraturnym muziei Maksima Bahdanoviča (vuł. Maksima Bahdanoviča, 7a) 21 lutaha a 16:00 projdzie moŭna-litaraturny kviz. Haściej čakajuć zahadki pa vieršach Alesia Razanava, frazieałahičny «Krakadził», litaraturnyja «piarevaratni», ryfmavanki i knižny abmien. Uvachod — 10 rubloŭ.

22 lutaha a 14:00 u Dziaržaŭnym muziei historyi biełaruskaj litaratury (vuł. Maksima Bahdanoviča, 13) płanujecca kuratarskaja ekskursija pa vystavie «Viasna ŭvosień» da 95‑hodździa Uładzimira Karatkieviča. Rodnuju movu prapanujuć hłybiej paznać praź litaraturu.

Nacyjanalny mastacki muziej ceły tydzień ładzić mierapryjemstvy da Dnia rodnaj movy (tut padrabiazny raskład). 19 lutaha, naprykład, budzie lekcyja «Minski i sibirski pieryjady žyćcia i tvorčaści Jana Damiela: novyja źviestki» (18:00). A 21 lutaha — sustreča z kurataram vystavy «Pierad krasoj tvajoj maŭčać» Kaciarynaj Kalankievič i mastačkaj Kryścinaj Mielnik-Subcelnaj, majstar-kłas pa alejnym žyvapisie, kancert POLIFONICA men i POLIFONICA kids «Hukańnie viasny». U niadzielu 22 lutaha a 14:00 — paetyčny batł ad studentaŭ fiłałahičnaha fakulteta Biełaruskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta. Praŭda, tema dla Tydnia rodnaj movy niečakanaja — «Jasienin VS Majakoŭski» (na zaviaršeńnie raboty vystavy «Jasienin. Biaskoncaja lehienda»).

Brest

21 lutaha ŭ Bresckim teatry lalek (vuł. Lenina, 56) Dzień rodnaj movy adznačać, syhraŭšy śpiektakli na biełaruskaj «Pilipka i viedźma» i «Dzivak z Hančarnaj vulicy».

Hrodna

20 lutaha z 11:00 da 12:00 u Novym zamku (vuł. Zamkavaja, 22, čytalnaja zała) zapłanavana muziejnaja dyktoŭka, jakaja projdzie biaspłatna, ale kab trapić na jaje, nieabchodny papiaredni zapis: 71-86-88, +375 (29) 776-65-88.

Viciebsk

21 lutaha ŭ kancertnaj zali «Viciebsk» (pr. Frunze, 1) adbudziecca śviata «E.T.N.O.: enierhija tradycyj — spadčyna hramadstva». Padčas jaho projdzie dyktoŭka «Biełaruś — kraina miru», majstar-kłasy pa ramiostvach, narodnyja tancy, vystava «Žyvyja nitki tradycyj», navat znajomstva z movaj chindzi. Naprykancy prahramy čakajecca kancert. Kvitki — 15 rubloŭ.

Homiel

19 lutaha a 18:00 u Muziei historyi horada Homiela (Palaŭničy domik, vuł. Puškina, 32) adbudziecca muzyčny viečar. Kamierny skład simfaničnaha arkiestra vykanaje tvory Ihara Łučanka, Eduarda Chanka, Kanstancina Jelskaha i Michała Kazimira Radziviła. Jadnańnie ź biełaruskaj movaj adbudziecca praz movu muzyki.

Vilnia

21 lutaha a 17:00 u Domie nacyjanalnych supolnaściaŭ (Raugyklos g. 25) čakajecca kulturnaja impreza z muzykaj i paezijaj, siarod udzielnikaŭ jakoj Pavieł Sieviaryniec i kapeła «Ojra». Uvachod volny.

Varšava

22 lutaha z 13:00 da 16:00 u Biełaruskim moładzievym chabie (ul. Dożynkowa 6a) u Dzień rodnaj movy zładziać dziciačy fiestyval «Naš kirmaš». Naviedvalnikaŭ čakaje muzyka, sustreča ź piśmieńnikam Andrejem Skurko, teatralnaje čytańnie i prezientacyja «Patajemnaj spadčyny», majstar-kłasy, knižny kirmaš (Gutenberg, «Januškievič», byProsvet, Słowianka). Vystupić i Lavon Volski.

21 lutaha a 16:00 u kramie Vyraj (al. Armii Ludowej 12) taksama adbudziecca biełaruskaja dyktoŭka. Tekst budzie čytać Zianon Paźniak, a ŭdzielnikaŭ, što pakažuć najlepšyja vyniki, čakajuć pryzy.

Krakaŭ

U chabie Prastora.krk (ul. Mikołajska 4/6) u Dzień rodnaj movy adbudziecca sustreča ad kursaŭ «Mova Nanova», padčas jakoj budzie lekcyja Cimocha Akudoviča pra Radziviłaŭskuju mapu XVII stahodździa, dyktoŭka i moŭnaja praktyka, rozyhryš kopii mapy. Uvachod za danat.

Urocłaŭ

Supołka biełarusaŭ Urocłava ładzić anłajn-konkurs ese ad supołki biełarusaŭ. Temy — «Mova majho dziacinstva», «Słova, jakoje mianie ratuje» i inšyja. Pieramožcaŭ vybiraje hałasavańnie ŭ Instagram.

Kijeŭ

U subotu 21 lutaha inicyjatyva «Dzieja» zaprašaje adznačyć Dzień rodnaj movy z hramadskaj arhanizacyjaj «Kalinoŭcy». U prahramie: nievialikaja lekcyja pra šlach stanaŭleńnia sučasnaj biełaruskaj movy i jaje admietnaści, ahulnaja dyktoŭka i kviz. Pačatak a 14‑j hadzinie ŭ halerei Trypcich Art.

A 22 lutaha kličuć na pakaz filma «Bajcoŭski kłub» u biełaruskaj ahučcy. Sieans a 17:00 na vuł. Basiejnaja, 5B.

Kamientary9

  • Josik
    19.02.2026
    biełorus, čamu abražaješ tych, chto razmaŭlaje pa-biełarusku, dzietak svaich vychoŭvaje pa-biełarusku? Fryki, kažaš? Voś padobnyja tabie, kali čujuć biełaruskuju movu, vočy svaje zakatvajuć, abaviazkova prapanujuć razhavaryć na narmalnym jazykie, ale sami dzekajuć, cekajuć. Saramlivaja nacyja.
  • mahilaŭčanka
    19.02.2026
    Sumuju za Mahiloŭ...
  • BŁR
    19.02.2026
    Śmiešny ad tych dnioŭ, kali štodzionna roznyja biełaruskija prajekty typu Zierkało ci Most nie ŭ stanie dnia biez rasiejskaj pražyć, a mnohija kamientatary, błohiery ci dziejačy novaj apazicyi za miažoj nie ŭ stanie słova skazać pa-biełarusku, dalej svaju russskuju achoŭvajuć.

Ciapier čytajuć

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ33

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie1

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

Dobraachvotnik raskazaŭ pra słužbu z Łazoŭskim i jaho apošniuju bajavuju zadaču ŭ Bachmucie8

Pieršy krok da BNR: 108 hadoŭ tamu była abvieščana Pieršaja Ustaŭnaja hramata6

Siońnia na Alimpijadzie apošni šaniec biełarusaŭ1

Adzin sa scenaryjaŭ Pientahona praduhledžvaje likvidacyju ajatały Chamieniei i jaho syna1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ33

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić