Kultura

Husaryja: pa śladach adnaho mitu

Urahannyja chvali vieršnikaŭ ź nizka pryhnutymi dzidami, trapiatańnie ściažkoŭ, navalničny šum apieranych kryłaŭ, prymacavanych da rycarskich pancyraŭ, tupat konskich kapytoŭ i ryk tysiač mužčynskich horłaŭ. Mienavita tak padajucca sceny husarskich atak XVI—XVII st. u litaratury. Vieršniki z kryłami za plačyma — nieadjemny atrybut słavy Rečy Paspalitaj ci naadvarot — symbal žorstkaha i adnačasova fejeryčnaha panavańnia.

Urahannyja chvali vieršnikaŭ ź nizka pryhnutymi dzidami, trapiatańnie ściažkoŭ, navalničny šum apieranych kryłaŭ, prymacavanych da rycarskich pancyraŭ, tupat konskich kapytoŭ i ryk tysiač mužčynskich horłaŭ. Mienavita tak padajucca sceny husarskich atak XVI—XVII st. u litaratury. Vieršniki z kryłami za plačyma — nieadjemny atrybut słavy Rečy Paspalitaj ci naadvarot — symbal žorstkaha i adnačasova fejeryčnaha panavańnia.

Histaryčnyja realii akazalisia bolš prazaičnymi. Supracoŭnik Muzeju polskaha vojska ŭ Varšavie Vitold Hłenbovič praanalizavaŭ vyjavy husaryi dy ŭsie najaŭnyja ŭ muzejnych zborach husarskija pancyry. Pavodle jaho vysnoŭ, u muzejach niama aryhinału husarskich kryłaŭ XVII st. Ekspanavanyja ŭ zalach husarskija kirasy z kryłami źjaŭlajucca, praŭdapadobna, kampazycyjami XIX st., dzie kryły nia majuć aŭtentyčnaha pachodžańnia. Analiz ikanahrafii i zachavanych ekspanataŭ pakazvaje, što ŭ XVII st. kryły macavalisia husarami da siodłaŭ i nie pieraŭzychodzili pa vyšyni hałavy vajara. Tolki ŭ kancy XVII — pač. XVIII st., užo paśla taho jak husaryja straciła svajo bajavoje značeńnie, kryły pačali macavać da naplečnikaŭ, što nadavała bolšuju paradnaść vajennym cyrymanijałam.

Vobraz husaryi jak kryłatych vieršnikaŭ byŭ zamacavany i raspaŭsiudziŭsia ŭ kancy XIX — pač. XX st. dziakujučy malunkam, stvoranym dziela ŭmacavańnia sercaŭ palakaŭ, što byli pazbaŭleny Ajčyny. U vyniku ahulnapryniatym staŭ vobraz vieršnika ŭ kirasie z prymacavanaj da naplečnikaŭ paraj vysokich kryłaŭ, husta ŭtykanych piorami arła ci jastraba.

Vyniki svaich daśledavańniaŭ polski historyk ahučyŭ u vieraśni na toruńskaj navukovaj kanferencyi «Paŭnočnyja vojny ŭ XVI—XVIII st.», pryśviečanaj čatyrochsothodździu bitvy pad Kirchholmam. 27 vieraśnia 1605 h. vojska VKL pad kiraŭnictvam vialikaha hietmana Jana Karala Chadkieviča razhramiła značna bolšyja siły Švecyi. U toj bitvie z armii Chadkieviča zahinuła tolki kala 100 čałaviek, a straty švedaŭ aceńvajucca ŭ niekalki tysiač.

Pavodle taktyčnych charaktarystyk bitva pad Kirchholmam charaktaryzujecca vajennymi specyjalistami jak adnaja z najbolš vydatnych u historyi Novaha času. Husaryja vykanała ŭ bitvie klučavuju rolu. I paŭsiul u polskich padručnikach jana ŭvasablaje słavu polskaj zbroi.

Na kanferencyi ŭ Toruni viadomy daśledčyk historyi VKL Andžej Rachuba, pakul biełaruskija i litoŭskija ŭdzielniki vytrymlivali paŭzu, akcentavana źviarnuŭ uvahu prysutnych na toje, što pad Kirchholmam uvohule nie było polskich siłaŭ, a na dapamohu vojsku VKL padyšli tolki 300 rejtaraŭ kurlandzkaha hiercaha. Kanferencyja zaśviedčyła sučasnuju tendencyju siarod značnaj častki polskich historykaŭ — varta vyrašać historyjahrafičnyja prablemy, a nie pamnažać patryjatyčnyja lehiendy.

Vysnovy? Husary z kryłami sapraŭdy isnavali. Praŭda, z hledzišča pašyranaha kliše, hetaje vidovišča ŭ XVII st. nie było takim malaŭničym, jak ujaŭlałasia ŭ XIX—XX st. Ale na sučaśnikaŭ padziej ataka husaryi rabiła niezabyŭnaje ŭražańnie. Ci varta ŭ takim razie dadatkova ŭpryhožvać historyju?

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Heta takaja drobnaja, ahidnaja pomsta Ramana». Sofja Sapieha raskazała, jak jaje padmanam źniali dla pieradačy Pratasieviča8

«Heta takaja drobnaja, ahidnaja pomsta Ramana». Sofja Sapieha raskazała, jak jaje padmanam źniali dla pieradačy Pratasieviča

Usie naviny →
Usie naviny

Jeŭropa stvoryć kaśmičny aparat dla prybirańnia śmiećcia na arbicie

«Pucin i Si nam nie siabry». Jak na Zachadzie reahujuć na samit Trampa ŭ Šeńdženi1

U Biełarusi ŭzrasła kolkaść zabojstvaŭ2

«Śviatłana nie pryjšła na strym, sapsavaŭšy mnie dzień naradžeńnia i nastroj i nie padaryŭšy nijakaha padarunka»43

Stała viadoma, jak budzie vyhladać vypraŭlenaja skulptura biełaruskaj žančyny ŭ Bychavie20

Ziać Trampa paviedamiŭ, što Pucin zhodny na harantyi Ukrainie pavodle pryncypu piataha artykuła NATA5

«Buduć siadzieć. Navat kali ŭ piać, dziesiać razoŭ bolš budzie». Łukašenka nie źbirajecca spyniać represii, choć Koŭł i prosić67

Siarhiej Cichanoŭski aburyŭsia biełaruskaj movaj Śviatłany Cichanoŭskaj96

Pastaŭki biełaruskaha bienzinu ŭ Rasiju dasiahnuli rekordnaha ŭzroŭniu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Heta takaja drobnaja, ahidnaja pomsta Ramana». Sofja Sapieha raskazała, jak jaje padmanam źniali dla pieradačy Pratasieviča8

«Heta takaja drobnaja, ahidnaja pomsta Ramana». Sofja Sapieha raskazała, jak jaje padmanam źniali dla pieradačy Pratasieviča

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić