Biełaruski pasoł u Rasii Juryj Sielivierstaŭ płanuje naviedać Krym, jaki byŭ anieksavany Rasijaj. Pra heta ŭ pačatku krasavika paviedamiŭ pradstaŭnik akupacyjnych uładaŭ paŭvostrava Andrej Łapacki, piša «Pozirk».

Pa słovach Andreja Łapackaha, zaraz viadziecca padrychtoŭka da vizitu, ale kankretnyja daty pakul nie nazyvajucca. Jon adznačyŭ, što zadača pasła — heta raźvićcio supracoŭnictva nie tolki pamiž dziaržavami, ale i pamiž rehijonami.
Łapacki taksama padkreśliŭ, što ŭzajemadziejańnie pamiž Biełaruśsiu i Krymam, maŭlaŭ, prynosić nie tolki materyjalnuju karyść, ale i ŭmacoŭvaje «brackija adnosiny».
Sam Łapacki, jaki pachodzić ź Sievastopala, u 2022 hodzie staŭ pradstaŭnikom Kryma ŭ Biełarusi i zasnavaŭ kulturnuju arhanizacyju «Krymskaje ziamlactva». Akramia taho, u 2025 hodzie ŭ Biełarusi prajšli mierapryjemstvy, pryśviečanyja Krymu, z udziełam pradstaŭnikoŭ uładaŭ i biznesu hetaj akupavanaj terytoryi.
Raniej Alaksandr Łukašenka zajaŭlaŭ, što ličyć Krym rasijskim jak faktyčna, tak i jurydyčna paśla padziej 2014 hoda. Biełaruskija ŭłady taksama padtrymali dziejańni Rasii va Ukrainie ŭ 2022 hodzie i praciahvajuć supracoŭnictva z uładami na zaniatych terytoryjach.
Krym i Sievastopal byli dałučanyja da Rasii ŭ 2014 hodzie paśla praviadzieńnia refierendumu pad kantrolem rasijskich vojskaŭ. Adnak bolšaść krain śvietu hety krok nie pryznała. U mižnarodnych dakumientach, u tym liku AAN, hetyja terytoryi ličacca častkaj Ukrainy, jakaja znachodzicca pad časovaj akupacyjaj.
Ciapier čytajuć
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
«Kali i pryjedu ŭ Biełaruś, to ŭžo jak turyst». Arhienciniec chacieŭ zrabić biznes u Biełarusi, ale jaho vysłali za drabiazu. Ciapier dazvolili viarnucca, ale jość niuans
Kamientary