Usiaho patrochu22

Sustrakajem Kalady z nacyjanalnym ducham

TIO.BY pacikaviŭsia, dzie znajści kaladnuju prahramu z sapraŭdnymi biełaruskimi tradycyjami – kaladoŭščykami, śviatym Mikałajem dy nacyjanalnymi stravami!

Šlach da śviatoha Mikoły

Kampanija «Strana zamkov» raspracavała kaladny fest u Rakavie. Sustreča sa śviatym Mikołam čakaje udzielnikaŭ u Rakavie, ale, pan Kryvanos, viadomy razbojnik, zbłytaŭ usie płany. I zasmučanyja hości nakiroŭvajucca šukać praŭdu da samoha Vialikaha kniazia…

Niezabyŭny kaladny śviata čakaje Vas u falvarku: zabavy, konkursy, kaladki, tancy, staradaŭniaja muzyka — sapraŭdnaja kaladnaja atmaśfiera! Padčas vandroŭki hości ŭbačać krajavidy Rakava, Barunoŭ, Kreva, Radzievičy. Košt imprezy — 270 tys. rub. dla darosłych i 250 tys. rub. dla dziaciej. Zbornyja hrupy źbirajuć 17, 18, 24, 25 śniežnia i 2 ,7, 8 studzienia. Nakont indyvidualnych zajavak varta spraŭdžvać infarmacyju asobna.

Nadychodziać Kaladki — Kaladnyja śviatki!

Tym časam zaharadny kłub «Fiestyvalny» zaprašaje dziaciej na pieradnavahodniuju prahramu! Da ŭvahi ŭdzielnikaŭ narodnyja pieśni i tancy, kaladnaja varažba, hulni i paciechi, aktyŭny adpačynak — katańnie na sankach i matrasach z «viasiołaj» horki, katańnie na saniach pa kazačnym lesie, a taksama staradaŭnija biełaruskija tradycyi — abrańnie Ščodry i jaje ŭšanavańnie, kaladnaja kućcia i, viadoma ž, padarunak ad Śviatoha Mikałaja.

Miesca praviadzieńnia śviata: chutar Arłoŭščyna, Vałožynski rajon, Minskaja vobłaść. Zapłanavanyja daty zajezdaŭ z 19 pa 23 śniežnia. Košt prahramy — 120 tys. rub.

Biełaruskaja Jalinka

Śviaty Mikałaj ŭ Minsk zavitaje 17 śniežnia — u hety dzień adbydziecca kaladanie śviata dla dzietak «Biełaruskaja Jalinka». Prahramu arhanizujuć baćki, jakija vychoŭvajuć dziaciej pa-biełarusku, cikaviacca nacyjanalnaj kulturaj i tradycyjami. Dla niemaŭlat sioleta arhanizujuć asobnuju viečarynu, nazyvajecca jana «Jalinačka».

Arhanizatary abiacajuć stvaryć nie tolki śviatočny nastroj, zładzić hulni dy śpievy, ale zrabić miesca sustrečy maksimalna kamfortnym dla dzietak i ichnich baćkoŭ. Miesca sustrečy — u kaviarni «Płanieta zorak» Pałacu dziaciej i moładzi (vuł. Staravilenski trakt, 41).

Padrabiaznuju infarmacyju možna spraŭdzić pa teł. +37529 632 27 43.

U hości da pani Zosi

Zasłaŭje taksama čakaje haściej. «Historyka-Tur» padrychtavała kompleksnuju prahramu pad nazvaj «U hości da pani Zosi». Pani Zosia sustrakaje hrupu vitalnaj pieśniaj i pakazvaje svaje vaładarstvy. Zaprašaje naviedać adziny ŭ Biełarusi paravy młyn 1910 hoda pabudovy. Hości daviedvajucca ab asablivaściach pracy młyna, ab staŭleńni našych prodkaŭ da ziamli i chlebu, im budzie prapanavana pamałoć ziernie na ručnych žornach, a taksama pavaražyć z dapamohaj zbožža na dabrabyt i ščaście.

Haspadynia praviadzie hościaŭ taksama i ŭ hałoŭnaje schovišča zbožža — śviran, pakaža kuźniu. Paśla ahladu siadziby, jak zaviedziena ŭ dobrych haspadaroŭ, hości zaprašajucca da stała ŭ «chatu zavoźnikaŭ» — miestačkovuju haścinicu pry młynie. Va ŭtulnaj chacie z kaflanaj piečču hościaŭ čakaje pačastunak harbataj ź pirahami i zabaŭki — narodnyja pieśni, hulni, zabavy.

Ziuzia zaprašaje siabroŭ

Ziuzia Paazierski ŭ Pastavach hatovy sustrakać siabroŭ. Jak paviedamiŭ kiraŭnik Pastaŭskaha centra turystyčnych pasłuh Jahor Šuškievič, sioleta prahramu budzie krychu źmienienaja — dadaduć novyja zabaŭlalnyja elemienty, źmieniać dekaracyi, ale elemienty Kaladaŭ pa biełaruskich tradycyjach zastanucca niaźmiennymi.

«U nas užo vielmi šmat zajavak, pryčym tut atrymałasia 50 na 50 — cikava i darosłym, i dzieciam. Na vychodnyja 17 i 18, a taksama 24 i 25 śniežnia ŭžo navat nie zapisvajem hrupy, bo ŭsio zapoŭniena», — kaža jon. Tamu pierš, čym pajechać u hości da Ziuzi, varta spraŭdzić infarmacyju pra volnyja miescy — +375 2155 4 27 77.

Kalady pad harmonik
Nacyjanalnyja stravy i napoju možna budzie pasprabavać padčas imprezy, arhanizavanaj «Zasłavl-Tur». Kampanija zaprašaje haściej na Kalady naviedać kaviarniu «Šynok», jakaja raźmieščana ŭ staroj čascy horada Zasłaŭje.

Haspadynia pačastuje biełaruskimi stravami i staražytnym chmialnym napojem «Krupnik», a kaladoŭčyki raskažuć i pakažuć staradaŭnija biełaruskija tradycyi śviatkavańnia hałoŭnaha zimovaha śviata. Zamović lubimyja pieśni možna budzie ŭ bajanista. Prahrama raźličana na hrupy ad 40 da 60 čałaviek i kaštuje ad 35 u.a. dla kožnaha klijenta. Praciahłaść śviata — šeść hadzinaŭ.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Usie naviny →
Usie naviny

Minčanka źniała kanflikt pamiž padletkami, paśla čaho ich vyklikali ŭ milicyju8

Taćcianu z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»6

U «DNR» zbajodali moščy Alaksandra Nieŭskaha. Ich vieźli na malebien ab pieraadoleńni paliŭnaha kryzisu34

Japonija raźvitvajecca z halštukami3

Biełarusy biez pašpartoŭ va Ukrainie ŭ žniŭni ryzykujuć stać nielehałami — jany nie zmohuć abnavić DNŽ16

Bolš za 100 tysiač narviežcaŭ zładzili firmovaje viesłavańnie prosta ŭ centry Osła

ZŠA znoŭ niekalki hadzin bili pa Iranie1

Spad naradžalnaści moža stymulavać ekanamičny rost3

Ispanija stała pieršym finalistam čempijanatu śvietu. Francyja zrynutaja28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić