Kultura2929

Śpievaka Jakava Navumienku zabili ŭ Krymie

Narodny artyst Biełarusi pamior siońnia nočču ŭ Sievastopali.

Jakavu Navumienku prałamili čerap ŭ centry Sievastopala 19 žniŭnia. Roŭna praz tydzień jon pamior u haradskim špitali № 1.

Pieršapačatkova ŭ internecie razyšłasia infarmacyja: «Padčas adnaho z kancertaŭ Jakaŭ Navumienka razam z synam chacieŭ patrapić za kulisy sceny, maŭlaŭ, vystupaŭ jaho dobry znajomy. A achoŭnik pačaŭ pieraškadžać našamu artystu. U vyniku zaviazałasia bojka. Jakavu Navumienku prałamali čerap, a jaho synu Cichanu złamali skivicu…»

Vysokapastaŭlenaja słužbovaja asoba ź Sievastopalskaj haradskoj dziaržaŭnaj administracyi vykłała Jeŭraradyjo svaju viersiju trahiedyi na ananimnych umovach:

«Vaš Narodny artyst hulaŭ razam z kampanijaj pa Prymorskim bulvary, niepadalok ad Płoščy Nachimava. Viedaju pra heta ad znajomaha ź milicyi. Čamuści jon pačaŭ na słovach spračacca z vuličnym skrypačom, toj hruba adkazaŭ. Na bok skrypača stali miascovyja. Nibyta žorstkaj bojki nie było, tolki šturchanina.

Ale tak zdaryłasia, što artyst pavaliŭsia i stuknuŭsia hałavoj ab bardziur…»

Sievastopalskaja milicyja taksama kateharyčna abviarhaje infarmacyju pra kancert i achoŭnika-zabojcu.

«Kanflikt zdaryŭsia 19-ha žniŭnia ŭ centralnym rajonie horada na płoščy Nachimava, — paviedamlaje Volha Jarmolenka, kampietentnaja słužbovaja asoba z Upraŭleńnia Ministerstva ŭnutranych spraŭ pa Sievastopali. — Zaraz našym Śledčym upraŭleńniem raspačataja kryminalnaja sprava pa častcy 1 artykuła 115 kryminalnaha kodeksa Ukrainy (naŭmysnaje zabojstva).

U hety viečar tam nie było nijakaha kancerta, nie było nijakaha achoŭnika. Heta prosta vialikaja płošča ŭ centry horada.
Pobač — Hrafskaja prystań, Prymorski bulvar, vialikaja kolkaść ludziej. Prosta zdaryŭsia kanflikt pamiž artystam i niavyznačanaj asobaj», dadaje Jeŭraradyjo.

***

Dyrektar AHA «Muzyčny pradziusarski centr» Andrej Kalina daviedaŭsia pra śmierć śpievaka za hadzinu da taho, jak źjavilisia pieršyja paviedamleńni ŚMI:.

«Ja siońnia pieršy dzień jak vyjšaŭ z adpačynku, i adrazu takaja navina. — kaža spadar Kalina. — Ja viedaŭ, što Jakaŭ Paŭłavič adpačyvaje ŭ Sievastopali. Jon musiŭ vystupać na kancercie 31 žniŭnia, mnie na dniach patelefanavała jahonaja žonka Ała, i skazała, što jon nie zmoža vystupić, bo znachodzicca ŭ špitali. Ja prasiŭ pieradać pryvitańnie i pažadańni jak maha chutčej papraŭlacca, adnak jana mnie skazała, što Jakaŭ u komie».

Padrabiaznaściaŭ incydentu na kancercie pakul nichto nie viedaje.

«Dakładna skažu, što sam Jakaŭ Paŭłavič na tym kancercie nie vystupaŭ. — kaža Andrej Kalina.
— Jon ubačyŭ na scenie svajho adnakašnika, i vyrašyŭ prajści za kulisy. Sam Jakaŭ vučyŭsia ŭ Hniesincy, tamu sustreć adnakurśnika za miažoj było nieskładana. Mnie zdajecca, što Jakaŭ Paŭłavič, dla jakoha prajści za kulisy ŭ Biełarusi nie prablema, prosta nie raźličyŭ, što ŭ susiedniaj krainie praviły mohuć być inšyja. U lubym razie, ja liču, što miery biaśpieki z boku achovy byli niedapuščalna pieravyšanyja».

* * *

Jakaŭ Paŭłavič Navumienka — viadomy biełaruski śpiavak. Naradziŭsia 28 sakavika 1959 hoda ŭ Oršy.

Vučyŭsia ŭ minskaj kansiervatoryi, Rasijskaj akademii muzyki imia Hniesinych, dzie jaho nastaŭnikami byli Iosif Kabzon, Leŭ Leščanka, Hielena Vielikanava. Jaho pieśni śpiavali takija viadomyja kalektyvy, jak ansambli narodnaj muzyki «Śviata» i «Biasieda».

U 2011 h. Navumienka atrymaŭ zvańnie narodnaha artysta Biełarusi. Vystupaŭ solna i ŭ składzie Nacyjanalnaha akademičnaha narodnaha arkiestra imia Žynoviča.

U Sievastopali žyła jaho siastra, tut jon z 1976 pa 1977 h. vučyŭsia ŭ Pryborabudaŭničym instytucie.

«Tady prafiesija inžyniera była modnaj. Vučyŭsia amal na vydatna, ale svoječasova zrazumieŭ: nie majo.
I čužoje miesca nie chaciełasia zajmać. Zabraŭ dakumienty i nakiravaŭsia ź imi ŭ vajenkamat — zabirajcie. A tam skazali — tolki fłot, ale, praŭda, u Sievastopali», — zhadvaŭ jon.

«U nas z žonkaj Ałaj, jakaja pracavała muzyčnym redaktaram na telebačańni, było vielmi nasyčanaje žyćcio, i prosta zachaciełasia spakoju. Spačatku źjaviłasia pad Žodzinam dača, potym kupili tam ža kvateru,

a paśla ŭsio heta pradali i pabudavali niedaloka dom, u im i žyviem amal dva hady. Razvodzim kvietki. I radujemsia kamunikacyi z unukami
— ich nam ciapier pryviezła dačka Vieranika: biełaruskija telehledačy pavinny pamiatać jaje pa prahramie „Aksamitny siezon“. Jana z mužam pracuje ŭ Lijonie na Euronews. A naš syn Cichan pierajšoŭ na čaćviorty kurs Instytuta žurnalistyki», — zhadvaŭ Navumienka ŭ intervju hod tamu.

A apošniaj spravaj śpievaka staŭ zbor i pieranos na sučasnyja nośbity biełaruskamoŭnych piesień 1970-ch, jakich nie zastałosia navat u fanatecy Biełaruskaha radyjo. Treba, kab chtości hetuju spravu praciahnuŭ.

Kamientary29

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej6

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej

Usie naviny →
Usie naviny

Na «Miehatop» skłali pratakoł za nadpis na kiedach i pahražajuć «arhvysnovami»12

Tekst biełaruskaj dyktoŭki ŭ Varšavie budzie čytać Zianon Paźniak11

Rubia: Tolki ZŠA zmohuć spynić kanflikt va Ukrainie2

«Ciapier adumaŭsia Makron». Łukašenka skazaŭ, što pieradavaŭ francuzam miesiedž ad Pucina2

«Miehatop» pradavaŭ kiedy z palityčnaj abrevijaturaj — prybrali praz 30 chvilin paśla pasta ŭ Azaronka19

Markaŭ: «Zamirycca» — heta kavarnaja taktyka Zachadu, jany chočuć lehalizavać novyja ŚMI pad vyhladam kanstruktyŭnych14

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie15

«Vyrašycie pytańnie, kab ja zmoh spakojna prylacieć». Łukašenka raskazaŭ, čamu nie palacieŭ u Vašynhton14

Voś videazapis fiestyvalu «Vieršy na asfalcie», dzie Niaklajeŭ pračytaŭ svoj vierš «Na imianiny śviatoha Valancina»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej6

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić