Zdareńni3939

Hrodzienski paet i žurnalist Juryj Humianiuk vypaŭ ź dziaviataha paviercha

Padrabiaznaściaŭ pakul vielmi mała. Papiarednie viadoma, što jon vypaŭ z 9-ha paviercha ŭ internacie niepadalok ad pryvatnaha doma, u jakim jon žyŭ z maci-pensijanierkaj.

Ciapier u domie Humieniukoŭ znachodzicca milicyja.

Maci Humieniuka miarkuje, što heta było zabojstva. Milicyja papiarednie schilajecca da viersii samahubstva.

Humianiuk pracavaŭ na Biełaruskuju redakcyju Polskaha radyjo. Słuchačam jon byŭ viadomy pad psieŭdanimam Vacłaŭ Halimski. Prahramy jahonaha aŭtarstva išli taksama na niezaležnym radyjo «Racyja», što nadaje z Polščy.

Humianiuk žyŭ ekstravahantnym, bahiemnym žyćciom, apranaŭsia jak dendzi.

Jak paet, 43-hadovy Jury Humianiuk pisaŭ u śpiecyfičnaj dekadenckaj maniery. Jaho zachaplała stylistyka i estetyka mižvajennaha času. Humianiuk byŭ jarkim aŭtaram z hrupy haradzienskich madernistaŭ 90-ch. Na 90-ja prypaŭ i pik jahonaj tvorčaj aktyŭnaści.

***

Jury Humianiuk naradziŭsia 24 vieraśnia 1969 hoda ŭ Hrodnie. Drukavaŭsia ad 1990 h. Skončyŭ adździaleńnie pałanistyki Hrodzienskaha dziaržaŭnaha univiersiteta imia Janki Kupały (1994). Tam ža vučyŭsia ŭ aśpirantury. Na hrodzienskim abłasnym radyjo rychtavaŭ litaraturna-mastacki radyjočasopis «Kantekst» (1991–1994). Pracavaŭ žurnalistam u hazetach «Pahonia» (1992, 1995–2001) i «Dień» (2004), zahadčykam litaraturnaj častki Haradzienskaha abłasnoha teatra lalek (1994–2000). Z 2002 hodu — publicyst biełastockaha miesiačnika «Czasopis». Vydaŭ zborniki vieršaŭ «Vodar cieła» (1992), «Tvar Tutanchamona» (1994), «Rytuał» (1999), «Labirynty pryvidnaha zamku» (2000, u suaŭtarstvie), «Vulica tyhrovych archidejaŭ» (2003). Aŭtar niaskončanaha ramana «Apostały nirvany» (kn. pieršaja 1995), pastaŭlenych u Hrodzienskim teatry lalek pjesaŭ dla dziaciej «Bal u barona Miunchaŭziena» (1993), «Tajamnica załatoha piarścionku» (1998), «Kaladnaje padarožža» (1999), dakumientalnaj sahi «Pryvid daŭnich Kresaŭ» (2004–2005), šerahu krytyčnych artykułaŭ pra litaraturu, vyjaŭlenčaje mastactva i teatar. Suredaktar litaraturna-mastackaha almanacha «Kałośsie». Biełaruskija rok-hurty «Hrunvald», «Ajša» (Jungle X-mas), a taksama asobnyja vykanaŭcy stvaryli na teksty Juryja Humieniuka kala dvuch dziasiatkaŭ piesień.

Kamientary39

Prapahandysty zapeŭnivajuć, što 196 palitviaźniaŭ užo na svabodzie9

Prapahandysty zapeŭnivajuć, što 196 palitviaźniaŭ užo na svabodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Pamierła tajskaja pryncesa Badžrakicijabcha — starejšaja dačka karala i abaronca pravoŭ viaźniaŭ. Try hady jana była ŭ komie

Dźmitryj Miadźviedzieŭ apublikavaŭ ździeklivaje vinšavańnie z Dniom Rasii36

«Bolšaja častka siadzić sumlenna, ale cicha». Pavieł Vinahradaŭ pra palitviaźniaŭ, čyje proźviščy nieviadomyja6

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ46

Jak zamianić staryja sapsavanyja aŭtamabilnyja numary na novyja5

Šakira — pieršaja śpiavačka, jakaja vystupiła na čatyroch čempijanatach śvietu1

Talenavitaha biełaruskaha chareohrafa złavili ŭ Pieciarburhu z narkotykami11

U Rasii prypynili prodaž samaha papularnaha krasoviera «Biełdžy»2

Siamja schadziła ŭ minski akvapark, a ciapier choča viarnuć hrošy2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prapahandysty zapeŭnivajuć, što 196 palitviaźniaŭ užo na svabodzie9

Prapahandysty zapeŭnivajuć, što 196 palitviaźniaŭ užo na svabodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić