Uviečary ŭ paniadziełak pałotnišča visieła, niby parvaŭšysia.
Fłahštok na płoščy Dziaržaŭnaha Ściaha skanstrujavany tak, kab pałotnišča zaŭždy łunała. Na 70-mietrovaj vyšyni ŭ hetaj častcy Minska zaŭždy chodzić viecier. Tamu navat u biaźvietranyja dni ściah pałoščacca ŭ niebie. U paniadziełak uviečary sa ściaham, imavierna, niešta zdaryłasia. Jon visieŭ na mačcie abvisła, i tolki adzin jaho kraj — z arnamientam — časam kałychaŭsia.
Śviedkam hetaha staŭ karespandent «Našaj Nivy», jaki prajazdžaŭ pobač.
Na žal, ź ziamli było ciažka razabrać, što mienavita zdaryłasia z pałotniščam na takoj vyšyni. Ciažka dapuścić, kab ściah płoščaj 98 kvadratnych mietraŭ z asabliva mocnaj nievyharalnaj tkaniny parvaŭsia, pahatoŭ što vialikaha vietru ŭ paniadziełak nie było. Moža być, jon prosta skruciŭsia? Praŭda, tady nie zusim zrazumieła, čamu kałychaŭsia mienavita pas z arnamientam, što mieścicca na štandary źleva, kala fłaštoka.
Mahčyma, u aŭtorak udasca daviedacca, ci sa ściaham sapraŭdy niešta zdaryłasia. Zranku aŭtorka ściah užo łunaŭ, jak zvyčajna.
Płošču Dziaržaŭnaha Ściaha adkryŭ asabista Alaksandr Łukašenka 2 lipienia 2013 hoda. Jana znachodzicca na pierakryžavańni praśpiektaŭ Pieramožcaŭ i vulicy Arłoŭskaj nasuprać Nacyjanalnaha vystavačnaha centra «BiełEkspa». Jana padobnaja da anałahičnych płoščaŭ u šerahu centralnaazijackich i kaŭkazskich dyktatur.
Kamientary