Zdaroŭje99

Miedyki zaniepakojeny rostam zachvorvańnia na dyrafilaryjoz

U Biełarusi nazirajecca rost zachvorvańnia na dyrafilaryjoz, paviedamiła namieśnik hałoŭnaha ŭrača Respublikanskaha centra hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja Ludmiła Narojčyk 31 kastryčnika ŭ Minsku na mižnarodnaj navukova-praktyčnaj kanfierencyi «Sučasnyja prablemy infiekcyjnaj patałohii čałavieka».

Dyrafilaryjoz — zachvorvańnie, jakoje vyklikaje parazitavańnie kruhłych čarviakoŭ rodu Dirofilaria ŭ arhaniźmie čałavieka. Ličynki dyrafilaryj traplajuć u arhanizm praz ukusy kamaroŭ, a ich pieranosčykami źjaŭlajucca damašnija i dzikija žyvioły.

«Zhodna z ekśpiertnymi acenkami, da 40% badziažnych žyvioł zaražany pałavaśpiełymi dyrafilaryjami, a ŭkusy nasielnictva kamarami naohuł nie paddajucca ŭliku», — adznačyła Najročyk. Pavodle jaje słoŭ, prahnoz pa raspaŭsiudžvańni dyrafilaryjozu ŭ Biełarusi «daloka nie spryjalny».

Śpiecyjalist padkreśliła, što arhanizacyi achovy zdaroŭja nie vałodajuć ni mietadami rańniaj dyjahnostyki dyrafilaryjozu, ni mietadami jaho lačeńnia. «Vyrašeńnie hetych prablem dla praktyčnaj achovy zdaroŭja mahło by adyhrać vielmi važnuju rolu», — adznačyła Narojčyk.

Jak patłumačyła žurnalistam zahadčyca kafiedry epidemijałohii Lvoŭskaha nacyjanalnaha miedycynskaha ŭniviersiteta imia Daniły Halickaha Natalla Vinahrad, pry infikavańni čałavieka važna miesca praniknieńnia dyrafilaryja ŭ arhanizm i jaho mihracyja, bo ŭsie hielminty ŭ ciele ruchajucca viertykalna ŭvierch.

Pavodle słoŭ Vinahrad, najbolšuju niebiaśpieku ŭjaŭlajuć ukusy ŭ vierchniuju častku cieła čałavieka — tvar, šyju, plečy, jakija składajuć kala 70% usich zaražeńniaŭ, bo hielmint moža praniknuć u vočy abo mozh i vyklikać u hetych orhanach niezvarotnyja nastupstvy.

Śpiecyjalist paviedamiła, što simptomam zachvorvańnia moža stać mihryrujučaja puchlina pad skuraj. U toj ža čas, adznačyła Vinahrad, kali pacyjent źviartajecca z hetaj prablemaj da ŭrača, «jaho mohuć adpravić navat da psichijatra».

Pavodle jaje słoŭ, u dyjahnostycy zachvorvańnia «vielmi važnaja naściarožanaść nasielnictva i daktaroŭ», bo lačeńnie dyrafilaryjozu «banalnaje», kali hielmint nie łakalizavany ŭ ciažkadastupnym miescy — u vačach abo mozhu. «Časta chirurhi prosta biaruć skalpiel, razrazajuć i vymajuć hielmint», — skazała Vinahrad.

«Heta nie vielmi raspaŭsiudžanaje zachvorvańnie ŭ paraŭnańni ŭ inšymi hrupami hielmintozaŭ», — adznačyła ŭkrainski śpiecyjalist. Adnak, pavodle jaje słoŭ, z-za poźniaj dyjahnostyki dyrafilaryjoz moža pryvodzić da latalnych zychodaŭ.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

«Ludzi chočuć kłasičnaje. Navošta prydumvać inšaje?» Biełaruska ŭ Varšavie piače torty i pirožnyja sa smakam, jak u dziacinstvie

«Ludzi chočuć kłasičnaje. Navošta prydumvać inšaje?» Biełaruska ŭ Varšavie piače torty i pirožnyja sa smakam, jak u dziacinstvie

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja: Rasijskaja apazicyja pavinna dystancyjavacca ad impieryjalistyčnaha naratyvu19

Biełaruskaja čyhunka źbirajecca pravieści aptymizacyju štatu na 30%8

Nasupierak dekłaravanamu namieru ekanomić, ZŠA pavialičać biudžet Pientahona da kaśmičnaha pamieru6

Łukašenka znoŭ apraŭdvaŭsia za hieorhijeŭskija stužki: hetym razam pierad rasijskim pasłom31

«Maša i Miadźviedź» pakidajuć Rasiju11

Na vybarach u Rumynii za vychad u druhi tur zmahajucca nacyjanalist, libierał i kansiervatar

Chutkamarynavanaja radyska — viasnovy chit2

«Pajechali z panam redaktaram Rusłanam Kulevičam pahladzieć na Hrodna. Praź binokl, bo jak ža jašče»1

Minčuk pajšoŭ rybačyć na karasioŭ, a vyłaviŭ rekordnaha ščupaka3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ludzi chočuć kłasičnaje. Navošta prydumvać inšaje?» Biełaruska ŭ Varšavie piače torty i pirožnyja sa smakam, jak u dziacinstvie

«Ludzi chočuć kłasičnaje. Navošta prydumvać inšaje?» Biełaruska ŭ Varšavie piače torty i pirožnyja sa smakam, jak u dziacinstvie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić