Niezvyčajnuju karcinu zaŭvažyli ŭ Žytkavickim rajonie. Statak zubroŭ nabliziłasia da damoŭ žycharoŭ ahraharadka Aziarany.

Žyvioły pavodziać siabie spakojna, ale śpiecyjalisty ŭsio ž rajać trymacca ad «haściej» padalej.
Čamu zubry ciahnucca da ludziej? Pavodle Andreja Biaspałaha (namieśnik hienieralnaha dyrektara pa navukova-daśledčaj pracy Nacyjanalnaha parku «Prypiacki»), heta mahło adbycca z-za padkormačnaj placoŭki.

Sprava ŭ tym, što jaje tradycyjna arhanizujuć pobač supracoŭniki nacparku. «Takija «stałovyja» dapamahajuć zachavać lik i minimizavać mahčymy ŭron sielskahaspadarčym uhodździam. U zimovy hałodna-chałodny pieryjad, asabliva kali z-pad hłybokaha śniehu, jak u hetym hodzie, zdabyć naturalny korm składana, darosłaja vopytnaja samka prymaje rašeńnie vyvieści statak ź lesu. U karmuškach — avios i pluščanaja kukuruza, siena, morkva, a taksama sol», — dadali ŭ telehram-kanale Homielskaha abłvykankama.

Ciapier čytajuć
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
«Kali i pryjedu ŭ Biełaruś, to ŭžo jak turyst». Arhienciniec chacieŭ zrabić biznes u Biełarusi, ale jaho vysłali za drabiazu. Ciapier dazvolili viarnucca, ale jość niuans
Kamientary