Teatr22

U Ispanii znajšli staruju opieru pra Vialikaje Kniastva Litoŭskaje

Kali ispanski dyryžor Aleksis Sarjana pracavaŭ u Madrydskim karaleŭskim archivie, jon nie šukaŭ histaryčnych siensacyjaŭ. Ale vypadkova natrapiŭ na tvor 1782 hoda pad nazvaju «Evierard II — karol Litvy».

Aleksis maje litoŭskija karani, tamu źviarnuŭ uvahu na dziŭny archiŭny dakumient. «Ja pabačyŭ hetuju nazvu ŭ śpisie i spytaŭ u pracaŭnicy archiva: «Ci možacie pakazać mnie hetuju partyturu?» Jana ździviłasia: «A navošta vam heta? Nichto nie prasiŭ hety tvor šmat hadoŭ». Ja pabačyŭ noty, jany byli ŭ vydatnym stanie, a muzyka akazałasia vielmi dobraj», — raskazaŭ jon na niadaŭniaj pres-kanfierencyi ŭ Vilni.

Natchniła historyja VKŁ

Hetuju opieru napisaŭ kampazitar Žuan de Soŭza Karvalju z nahody dnia narodzinaŭ tahačasnaha partuhalskaha karala Pedra III. U kancy ChVIII stahodździa ŭ Zachodniaj Jeŭropie isnavała moda na małaviadomyja krainy, i tamu aŭtary tvora źviarnuli ŭvahu na addalenaje Vialikaje Kniastva Litoŭskaje. Opieru pastavili tolki adzin raz, paśla čaho noty pachavali ŭ archivach.

Naturalna, padziei ŭ opiery dalokija ad histaryčnaj praŭdy, adnak tam zhadvajucca takija piersanažy našaj historyi, jak Alaksandr Jahiełončyk i aŭtar viadomaha traktata pra zvyčai tataraŭ, litoŭcaŭ i maskvicinaŭ Michałon Litvin. Padziei razhortvajucca ŭ Vaŭkavyskim zamku ŭ pieryjad, nie paźniejšy za ChVI stahodździe.

Pierakładčyk tekstu na litoŭskuju movu Dajnius Bure raskazaŭ, što aŭtary opiery zachaplajucca mocaj kniastva, apisvajuć zaciatuju palityčnuju baraćbu za ŭładu, ciesna pieraplecienuju z ramantyčnaj linijaj. «U hetaj opiery Litva pieražyvaje ciažkija časy zmahańnia za ŭładu. I tradycyjna temy ŭłady i kachańnia — asnoŭnyja ŭ siužecie».

Opiera ažyvie

Zajmieŭšy kaštoŭnuju znachodku, Aleksis Sarjana źviazaŭsia ź litoŭskimi muzykami i muziejščykami. Litoŭcy z zachapleńniem uspryniali navinu i vyrašyli adradzić zabytuju opieru. Užo sioleta ŭ śniežni ŭ vilenskim Pałacy ŭładaroŭ spadar Sarjana i arkiestr «Vilenskaja simfańjeta» arhanizujuć čarhovy pakaz opiery. «Evierard II — karol Litvy» prahučyć druhi raz u historyi i ŭpieršyniu paśla pierapynku amal na try stahodździ.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

«Kali ŭžo siudy prylacić ukrainskaja rakieta!» Vyzvaleny žurnalist Jaŭhien Mierkis raskazaŭ pra škłoŭskuju kałoniju

«Kali ŭžo siudy prylacić ukrainskaja rakieta!» Vyzvaleny žurnalist Jaŭhien Mierkis raskazaŭ pra škłoŭskuju kałoniju

Usie naviny →
Usie naviny

Pamierła 32‑hadovaja dyzajnierka Volha Šaŭcova — amal pałovu svajho žyćcia jana zmahałasia z ankałohijaj5

Novy kanflikt vakoł «Pahoni». Litoŭcy vinavaciać biełaruski futbolny kłub u kradziažy ich simvoliki72

U Vaŭkavyskim rajonie žycharku vioski aštrafavali za vialikuju kolkaść katoŭ. Ale jurystka dapamahła adbicca3

Paśla žudasnaj avaryi ŭ Śvietłahorskim rajonie špitalizavali vosiem čałaviek

Płanujuć abjadnać biełaruskuju «Je-Pasłuhu» i rasijskija «Hosusłuhi»12

Vieniesuelskaja łaŭreatka Nobieleŭskaj premii miru pryśviaciła jaje svajmu narodu i Donaldu Trampu5

U Jeŭrasajuzie nabyli moc novyja praviły palityčnaj rekłamy. Jany pavinny ŭskładnić źniešniaje ŭmiašańnie ŭ vybary

Najbujniejšy naftavy terminał Kryma paśla ataki drona haryć piatyja sutki1

Šeść čałaviek zahinuli ŭ Śvietłahorskim rajonie pry avaryi maršrutki2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali ŭžo siudy prylacić ukrainskaja rakieta!» Vyzvaleny žurnalist Jaŭhien Mierkis raskazaŭ pra škłoŭskuju kałoniju

«Kali ŭžo siudy prylacić ukrainskaja rakieta!» Vyzvaleny žurnalist Jaŭhien Mierkis raskazaŭ pra škłoŭskuju kałoniju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić